Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

10. augusta 2020

Prezidentské voľby v Bielorusku vyhral Lukašenko s vyše 80 percentami



Hlavná kandidátka opozície Sviatlana Cichanovská získala podľa volebnej komisie 9,9 percenta hlasov. V Bielorusku sa slobodné voľby nekonali od roku 1995.



Zdieľať

Lukašenko

Dlhoročný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko zvíťazil v nedeľňajších prezidentských voľbách so ziskom 80,2 percenta hlasov. Informovala o tom v pondelok tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na miestne štátne médiá.

Lukašenko si tak zabezpečil už šiesty mandát vo funkcii hlavy štátu. Ústredná volebná komisia na základe predbežného sčítania hlasov oznámila, že Lukašenkova hlavná rivalka Svitlana Cichanovská dostala podporu 9,9 percenta voličov, uviedla bieloruská tlačová agentúra Belta. Ďalší traja kandidáti získali menej než dve percentá hlasov.

Lukašenkovi oponenti tvrdia, že voľby boli zmanipulované.

Počas volieb a následných protestov, ktoré vypukli po oznámení tzv. exit-pollov, polícia zadržala vyše 100 osôb. Väčšina zo zadržaných sú volební pozorovatelia alebo novinári. Podľa tlačovej agentúry TASS došlo v hlavnom meste Minsk aj k zabitiu jedného človeka, ťažké zranenia utrpeli tri osoby, uviedla ľudskoprávna organizácia Viasna.

Lukašenko, keď vhodil v nedeľu svoj hlasovací lístok do urny, vyhlásil, že nechce stratiť kontrolu nad krajinou a neželá si ani chaos v nej.

Vyslaním policajných jednotiek do ulíc bieloruských miest po skončení hlasovania dal Lukašenko podľa AFP najavo, že opozícii nedovolí spochybniť svoju moc. V tomto kontexte sa mnohí politológovia obávajú zintenzívnenia represií voči opozícii a Lukašenkovým odporcom.

V Bielorusku sa slobodné voľby nekonali od roku 1995. Demonštrácie zvolávané opozíciou boli doteraz vždy potlačené alebo rozohnané. Zdá sa, že zmenu pomerov v Bielorusku neprinesú ani tieto prezidentské voľby, konštatovala AFP.

Alexandr Lukašenko je najdlhšie vládnucim prezidentom Európy. Úradu sa ujal po prvý raz 20. júla 1994. Postupne sústredil do svojich rúk všetku moc a v krajine vybudoval autokratický režim. Väčšina svetových politikov ho označuje za posledného európskeho diktátora, ktorý vytvoril na starom kontinente komunistický skanzen. Prvá a dosiaľ jediná hlava Bieloruska, ktorá získala prezidentský mandát po šiesty raz, vládne v krajine tvrdou rukou už 26 rokov.

Dlhé roky sa uvádzal - a mnohé zdroje aj uvádzajú - pri narodení Alexandra Grigorieviča Lukašenka dátum 30. august 1954. V septembri 2010 však samotný prezident vyhlásil, že dátum jeho narodenia je totožný s dňom narodenia jeho syna Nikolaja – 31. august. V administrácii prezidenta neskôr objasnili, že rôznosť dátumov vznikla zmätkom pri vydávaní dokladu o narodení. Dátum 31. august 1954 uvádza aj oficiálna stránka bieloruského prezidenta.

Alexandra Lukašenka vychovávala matka, ktorá pracovala ako dojička. Vyrastal bez otca, a aj preto si zobral priezvisko matky.

V roku 1975 absolvoval Štátny pedagogický inštitút v meste Mogiľov (v bieloruštine Mahiľov) a v roku 1985 Bieloruskú poľnohospodársku akadémiu. Medzitým pôsobil v rokoch 1975-77 ako politický pracovník v Západnom pohraničnom okruhu.

Po absolvovaní vysokých škôl, služby v armáde a vstupe do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) v roku 1979 sa stal riaditeľom kolchozu na východe krajiny. Už od svojich 20 rokov pôsobil v Komsomole, mládežníckej organizácii KSSZ. V roku 1990 bol zvolený za poslanca bieloruského parlamentu.

V auguste 1991 ostro odsúdil pokus o štátny prevrat v Sovietskom zväze a v decembri toho istého roku nehlasoval v bieloruskom parlamente za ratifikáciu Bielovežských dohôd znamenajúcich rozpad Sovietskeho zväzu. Ešte predtým, 25. augusta 1991, opustil počas hlasovania o vyhlásení nezávislosti Bieloruska rokovaciu sálu parlamentu.

Víťazstvom v druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa konalo 10. júla 1994 bol po prvý raz zvolený za prezidenta Bieloruska - získal 80,34 percenta hlasov voličov. Alexandr Lukašenko tento post opätovne obhájil aj vo voľbách v roku 2001, 2006, 2010 a 2015. Od začiatku pôsobenia v úrade sa usiloval o upevňovanie politických a ekonomických vzťahov s Ruskom, hoci v poslednom období nie sú vzťahy medzi Minskom a Moskvou ideálne.

Za zmanipulovanie prezidentských volieb v roku 2006 uvalili USA a Európska únia na Lukašenkov režim rôzne sankcie. O dva roky neskôr EÚ sankcie pozastavila, pretože sa zdalo, že situácia na poli ľudských práv a zahraničnej politiky sa zlepšuje. V apríli 2009 navštívil Alexandr Lukašenko Taliansko, čo bola jeho prvá návšteva západnej Európy od roku 1996.

V roku 2010 opäť vyhral voľby, ktoré vyhnali do ulíc tisíce ľudí. Rovnako i po voľbách v roku 2015 vyšli do ulíc demonštranti.

Aj dianie pred tohtoročnými voľbami sprevádzal celý rad škandálov - nezaregistrovanie opozičných kandidátov, protesty, zatýkanie ľudí, vyhosťovanie nepohodlných novinárov, ktorí chceli pokrývať voľby či neúčasť medzinárodných pozorovateľov z OBSE a Rady Európy na monitorovaní prezidentských volieb.

Alexandr Lukašenko, ktorý rád lyžuje a hrá hokej, má troch synov – Viktora, Dmitrija a nemanželského Nikolaja, ten od detstva často sprevádza otca na oficiálnych podujatiach. Syn Viktor pôsobí ako pomocník bieloruského prezidenta pre národnú bezpečnosť a Dmitrij je predsedom Ústrednej rady bieloruského združenia Prezidentský športový klub.

V Minsku došlo k stretom medzi políciou a prívržencami opozície

Pri stéle Minsk - mesto hrdina v centre bieloruskej metropoly polícia voči demonštrantom použila slzotvorný plyn a následne ich začala zatýkať.

V centre bieloruskej metropoly Minsk vypukli v nedeľu večer násilné strety medzi políciou a demonštrantmi, ktorí na výzvu opozície vyšli do ulíc, aby sa domáhali transparentného sčítania hlasov odovzdaných v nedeľných prezidentských voľbách.

Podľa agentúry RIA Novosti policajti pri svojom zásahu na Námestí víťazstva použili zábleskové granáty. Prívrženci opozície odpaľovali svetlice a hádzali ich smerom k bezpečnostným silám. Medzi demonštrantmi sú zranení.

Pri stéle Minsk - mesto hrdina v centre bieloruskej metropoly polícia voči demonštrantom použila slzotvorný plyn a následne ich začala zatýkať, dodala RIA Novosti.

Agentúra TASS v nedeľu podvečer informovala, že krátko pred zatvorením väčšiny volebných miestností polícia pre peších prehradila vstupy na Námestie nezávislosti v centre Minska, kde sa nachádza aj úrad vlády a sídlo Ústrednej volebnej komisie.

Mnohé médiá v nedeľu popoludní zverejnili fotografie a videá, ako na niektorých uliciach Minska stoja kolóny policajných skriňových nákladných áut, vodné delá i autobusy.

Ako informoval bieloruský spravodajský portál TUT.by, vodiči týchto vozidiel na otázku, prečo sú tam, odpovedali, že "idú rozháňať demonštrantov".
 

Po zásahu polície v Minsku sú zranení, polícia nasadila proti davu vodné delá


Demonštranti, ktorí sa v nedeľu večer na znak nesúhlasu s výsledkom prezidentských volieb v Bielorusku zišli v centre metropoly Minsk, začali stavať barikády z odpadkových košov. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.

Na viacerých miestach v Minsku došlo k stretom medzi demonštrantmi a políciou, ktorá proti nim použila slzotvorný plyn, zábleskové granáty i vodné delá. Aktivisti odpaľujú svetlice, mávajú bieloruskými vlajkami a skandujú rôzne heslá.

Potýčky si vyžiadali niekoľko zranených. Došlo aj k zadržaniam. Neskôr v centre Minska polícia nasadila proti davu aj vodné delá, ktorými sa ich snažila vytlačiť z ulíc.

Podľa nezávislých médií v blízkosti stanice metra Nemiga policajná dodávka vrazila do davu ľudí.

Do nemocnice odtiaľ zatiaľ previezli jedného zraneného v bezvedomí. Ďalšia osoba utrpela otvorenú zlomeninu nohy, uviedla RIA Novosti. Do ľudí, ktorí sa zraneným snažili pomôcť, polícia hádzala zábleskové granáty. Dav následne začal skandovať: "Vrahovia!"

Na miesto tohto incidentu - v blízkosti stély pripomínajúcej hrdinstvo Minska - dorazilo podľa RIA Novosti najmenej 20 sanitiek aj hasičská autá.

Podobné potýčky vypukli aj v ďalších mestách Bieloruska, uviedli agentúry RIA Novosti a AP.

Podľa agentúry TASS je situácia v meste veľmi napätá. K zásahovým oddielom polície sa ako posily pridali aj jednotky ministerstva vnútra (OMON), ktoré sa spoločne snažia vytlačiť demonštrantov z centra mesta a rozohnať ich.
 

Polícia: Situácia v Minsku je pod kontrolou; Viasna hovorí o vyše 100 zadržaných


Počas nedeľných prezidentských volieb v Bielorusku a následných protestov, ktoré vypukli po oznámení tzv. exit polls, bolo políciou zadržaných vyše 100 osôb. Väčšina zo zadržaných sú volební pozorovatelia alebo novinári. S odvolaním sa na údaje centra pre ľudské práva Viasna o tom v noci na pondelok informoval spravodajský portál Meduza.io.

Podľa Viasny bolo v Minsku zadržaných najmenej 54 ľudí a v regiónoch ďalších najmenej 72 osôb.

Agentúra TASS v noci na pondelok informovala, že na bieloruskom ministerstve vnútra zasadol operatívny štáb, ktorý sa zaoberal situáciou v krajine po vyhlásení výsledkov prezidentských volieb. Agentúra BelTa neskôr vydala správu z ministerstva vnútra, že minská polícia má situáciu v hlavnom meste plne pod kontrolou.

Agentúra Interfax neskôr spresnila, že velenie polície v Minsku nemá informácie o tom, že by jej príslušníci v hlavnom meste použili voči demonštrantom vodné delá či zábleskové granáty. Nemá ani presné informácie o zranených. Potvrdila však, že na úradmi nepovolených zhromaždeniach došlo k zadržaniu ich účastníkov. Oficiálne údaje o tom budú k dispozícii až v pondelok ráno.

V Bielorusku nefunguje žiaden z webov významných médií. Od zhruba 21.00 h miestneho času nefunguje, ale len s problémami webová stránka štátnej agentúry BelTa, najväčší nezávislý portál TUT.by, ako aj médiá ako Naša Niva, Onlajner, Belorusskij partizan.

Ruské spravodajské portály informujú, že do ulíc Minska vyšli "tisíce ľudí", ktorí naďalej protestujú proti výsledkom volieb. Polícia sa ich neúspešne snaží rozptýliť, pričom údajne používa silu: vodné delá, slzotvorný plyn, zábleskové granáty a gumené projektily.

Zranenia len v Minsku utrpelo najmenej sedem ľudí. Triedu nezávislosti, ktorá je hlavnou tepnou mesta - blokujú bezpečnostné sily, uviedol portál Meduza.io. K demonštrantom sa v neskorých večerných hodinách pridali aj bajkeri a vodiči áut, ktoré v kolónach jazdia po meste a trúbia.

Objavili sa aj správy z regiónov, kde polícia údajne odmietla protestujúcich rozohnať. Stalo sa tak napr. v meste Kobrin.

V reakcii na tento vývoj bieloruská prezidentská kandidátka Svitlana Cichanovská vyzvala v noci na pondelok svojich podporovateľov a príslušníkov policajných síl, aby zabránili násiliu v uliciach bieloruských miest.

Cichanovská sa obrátila na políciu a požiadal jej príslušníkov, "aby si uvedomili, že sú súčasťou národa". Svojich voličov požiadala, aby predišli provokáciám, "lebo netreba dávať zámienku na násilie voči vám".

Vyjadrila tiež presvedčenie, že "Bielorusi sa zobudia zajtra v novej krajine a dúfam, že zajtra budú iba dobré správy".

"Zastavte násilie. V prvom rade, vy, príslušníci polície. Viem, že to dokážete," zdôraznila Cichanovská.

Vinu za zranenia ľudí podľa Cichanovskej nesie súčasné vedenie krajiny, ktoré "nie je schopné zaistiť bezpečnosť občanov a v mnohých ohľadoch takúto situáciu vyvolalo". "Ľudia nešli so zbraňami, majú zákonné právo ísť do ulíc svojho mesta a vyjadriť svoj názor." domnieva sa Cichanovská, ktorej štáb priznal, že nemá dostatok hodnoverných informácií o dianí v uliciach Minska.


   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Ako sa určuje výška výživného? Slovensko nemá odporúčaciu tabuľku ako Česko
<< predchádzajúci článok
Prezidentka Čaputová predstavila nového člena rodiny, volá sa Leon (foto)

Prezidentské voľby v Bielorusku vyhral Lukašenko s vyše 80 percentami - diskusné fórum čitateľov