Prinášame prehľad svätcov a blahoslavených z územia Slovenska

TASR prináša výberový prehľad svätcov a blahoslavených z územia Slovenska:

Sv. Cyril a Metod

S najväčšou pravdepodobnosťou boli bratia. Pochádzali zo Solúna v dnešnom Grécku. Cyril mal pôvodne meno Konštantín. Narodil sa v roku 827 a bol hlavným vzdelanostným pilierom byzantskej misie na Veľkej Morave. Okrem iného bol tvorcom prvého slovanského písma - hlaholiky. Jeho o 12 rokov starší brat Metod vynikal najmä organizačnými schopnosťami. Sv. Cyril zomrel v gréckom kláštore v Ríme 14. februára 869, sv. Metod sa opakovane vrátil na Veľkú Moravu a pomáhal pri šírení kresťanstva. Duchovný odkaz Konštantína a Metoda ako patrónov Európy je veľmi silný aj v súčasnosti. Obaja sú zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti najmä pre Slovákov, Moravanov, Bulharov, Macedóncov a Čechov.

Slovenská republika si 5. júla pripomína štátny sviatok na ich počesť.

Svätý Gorazd

Patril medzi učeníkov Konštantína a Metoda na Veľkej Morave. V roku 867 sprevádzal svojich učiteľov do Ríma, kde bol vysvätený za kňaza. Po smrti Metoda a vládcu Svätopluka, prišli počas panovania Mojmíra II. okolo roku 900 delegáti pápeža Jána IX., aby zreorganizovali veľkomoravskú cirkevnú provinciu. Okrem troch sufragánnych biskupov vysvätili aj arcibiskupa. Aj keď sa meno arcibiskupa nezachovalo, predpokladá sa, že ním bol Gorazd.

Spomienka na sv. Gorazda pripadá v slovenskom liturgickom kalendári na 27. júla.

Svätý Mojsej Uhrín

(tiež Mojžiš Uhorský) (asi 983 – 26. júla 1043)

Je jedným z prvých slovenských svätcov. Uctievajú ho najmä gréckokatolíci a pravoslávni veriaci. Mojsej Uhrín pochádzal síce z východného Slovenska, ale pôsobil na Kyjevskej Rusi na dvore kniežaťa - svätého Borisa. Keď knieža Boris zahynul v boji so Svätoplukom, Mojsej sa vrátil do Kyjeva a usiloval sa o zvrhnutie Svätopluka. Kniežaťu Jaroslavovi Múdremu sa podarilo Svätopluka vyhnať do Poľska, kde bol za pomoci poľského panovníka Boleslava Chrabrého v roku 1018 Svätopluk dosadený na trón. Následne nechal Mojseja Uhrína uväzniť. Podľa legendy sa Mojsej v Poľsku zapáčil významnej žene z bližšieho okruhu panovníka Boleslava Chrabrého, ktorá sa za neho chcela vydať. On to však odmietol slovami, že svoj život zasvätil Bohu a sľub neporuší. Jeho ostatky sa dodnes nachádzajú v peščerách (jaskyniach - katakombách) svätého Antona v Kyjevsko-pečerskej lavre.

Svätí piati bratia, mučeníci

Podieľali sa najmä na christianizácii Poľska po roku 1000, pričom v Medziriečí pri Poznani založili kláštor. Lúpežne ich prepadli a zabili v noci z 11. na 12. novembra 1003. Traja pochádzali z Talianska a dvaja s najväčšou pravdepodobnosťou zo Slovenska. Úcta k svätým piatim mučeníkom sa rozšírila na celom území Poľska a dnešného Slovenska.

Svätý Bystrík, biskup a mučeník (1003-1046)

Tradícia pokladá Bystríka za nitrianskeho biskupa. Priama zmienka o tomto svätcovi je v životopise sv. Gerarda, čanádskeho biskupa na území dnešného Maďarska. Po nepokojoch a krvavých bojoch o maďarský trón v septembri 1046 pohanskí veľmoži s ozbrojencami napadli biskupov (Gerarda a Bystríka), ktorí prišli pozdraviť nového kráľa Ondreja. Ťažko zranený biskup Bystrík na tretí deň zomrel.

Spoločný sviatok sv. Gerarda a sv. Bystríka sa slávi 24. septembra.

Svätý Svorad-Andrej (okolo 980-1030)

Svätý Benedikt

K starobylému benediktínskemu kláštoru sv. Hyppolita na Zobore pri Nitre sa viaže pamiatka na mníchov sv. Svorada-Andreja a sv. Benedikta. Sv. Svorad-Andrej sa narodil okolo r. 980 a pochádzal z južného Poľska. Približne okolo roku 1020 ho prijali do spomínaného kláštora na Zobore. Žil pustovníckym životom. Neskôr sa k nemu pridal mladý učeník Benedikt, ktorý pochádzal pravdepodobne zo západného Slovenska.

Oboch svätcov si na Slovensku pripomínajú spoločne 17. júla.

Svätá Alžbeta Uhorská-Durínska (1207-1231)

Medzi slovenských svätcov patrí aj sv. Alžbeta Durínska, pochádzajúca z Bratislavy, kde žila v tom čase jej uhorská kráľovská rodina. Alžbeta Durínska sa narodila v roku 1207, už v útlom veku ju zasnúbili a previezli z bratislavského hradu na dvor durínskeho zemského grófa na hrade Wartburg, kde žil jej snúbenec Ľudovít. Bola veľmi nábožná a aj keď zomrela veľmi mladá, 24-ročná, zaslúžila sa o vybudovanie nemocnice v Marburgu, kde sa sama venovala službe chorým.

Sv. Alžbeta Durínska patrí medzi vzory charitatívnej činnosti a jej meno nesú viaceré rehoľné spoločnosti. Patrí medzi ne aj rehoľa Sv. Alžbety (alžbetínky) v Bratislave, jej meno nesie aj Dóm sv. Alžbety v Košiciach.

Svätí traja košickí mučeníci (sv. Marek Križin - sv. Melichar Grodecký - sv. Štefan Pongrác)

Na začiatku 17. storočia sa stali účastníkmi vojnového konfliktu medzi mestom Košice a Jurajom Rákoczim, ktorý chcel Košice napadnúť. Trojicu kňazov zajali rákocziovskí vojaci, podporovaní sedmohradským kniežaťom Gabrielom Bethlenom a nútili ich, aby sa vzdali "pápeženeckej viery". Kňazi to odmietli. Ich utrpenie vyvrcholilo v noci zo 6. na 7. septembra 1619, keď ich skupina ozbrojencov umučila na smrť a ich telá hodili do odpadového kanála. Neskôr ich miestny kat vybral a tajne pochoval. Až o niekoľko mesiacov sa podarilo vyžiadať od Bethlena telá kňazov a pochovať ich dôstojne.

Za blahoslavených ich vyhlásil pápež sv. Pius X. v roku 1905 v chráme sv. Petra v Ríme. Za svätých ich vyhlásil pápež Ján Pavol II. v roku 1995 v Košiciach.

blahoslavený Ján Simonides (27. decembra 1639 - 31. októbra 1674 )

Jezuita, učiteľ a misionár sa narodil v Bijacovciach na Spiši. Pochádzal pravdepodobne z protestantskej rodiny (pôvodné priezvisko znelo Šimon), ktorá konvertovala na katolícku vieru. Jeho prvým pôsobiskom bola v roku 1671 rožňavská misia na Gemeri. Onedlho ho predstavení poslali do Ružomberka, kde bolo stredisko misie pre Liptov a Oravu. Účinkoval najmä v Nižnej na Orave, neskôr v Palúdzke. Istý čas strávil v sídle rehoľnej provincie v rakúskej Viedni. Z Liptova odišiel v roku 1673 do senickej misie. V Senici pôsobil spoločne s ďalšími jezuitmi ako misionár a administrátor fary. Mali tu na starosti rozsiahlu oblasť mnohých okolitých obcí. V roku 1674 bol Simonides farárom v Turej Lúke. Tu ho v noci z 31. októbra na 1. novembra 1674 umučila skupina mužov. Na druhý deň ráno po mučeníckej smrti jeho telo previezli do Trnavy, kde ho pochovali do krypty pod Kostolom sv. Jána Krstiteľa. Ján Simonides mal v čase tragického úmrtia 34 rokov.

Katolícka cirkev ho vyhlásila za blahoslaveného v roku 1950.

blahoslavená Sára Salkaháziová (11. mája 1899 - 27. decembra 1944)

Narodila sa v Košiciach, pôsobila pôvodne ako učiteľka a neskôr aj ako novinárka. V roku 1927 vstúpila do rehoľníckej Spoločnosti sociálnych sestier v Košiciach, v roku 1937 bola preložená do domovského kláštora v Budapešti, kde počas druhej svetovej vojny skrývala spolu s ostatnými sestrami Židov. Príslušníci pronacistickej maďarskej strany šípových krížov ju po udaní jednej zo zamestnankýň kláštora chytili a s niekoľkými Židmi ukrytými v kláštore 27. decembra 1944 v Budapešti zastrelili a telá hodili do Dunaja.

Katolícka cirkev ju vyhlásila za blahoslavenú 17. septembra 2006.

blahoslavený Pavel Peter Gojdič (17. júla 1888 - 17. júla 1960)

blahoslavený Dominik Metod Trčka (6. júla 1886 - 23. marca 1959)

Zinscenovaný proces s tzv. "vlastizradnými" rímskokatolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a gréckokatolíckym biskupom Pavlom Gojdičom sa skončil 15. januára 1951. Súdny proces so slovenskými biskupmi bol súčasťou proticirkevného ťaženia, ktoré zorganizovala vtedajšia komunistická vládna moc. Jána Vojtaššáka odsúdili na 24 rokov odňatia slobody, Michala Buzalka a Pavla Gojdiča doživotne.

Dominik Metod Trčka bol rehoľným predstaveným, misionárom a trpiteľom za vieru. Tragicky ho postihla likvidácia mníšskych kláštorov komunistickou vládnou mocou. Odsúdili ho na 12 rokov, zomrel v apríli 1958 na zápal pľúc v Leopoldove.

Pavla Petra Gojdiča a Dominika Metoda Trčku vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. 4. novembra 2001 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne.

blahoslavená sestra Zdenka Schelingová (24. decembra 1916 - 31. júla 1955)

Pochádzala z Krivej na Orave, pri krste dostala meno Cecília. V rokoch 1933-1935 absolvovala zdravotnú školu a 6. júla 1931 nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža do Podunajských Biskupíc ako kandidátka, v noviciáte prijala rehoľné meno sestra Zdenka. Pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave a v nemocnici v Humennom.

Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Motívom jej činu boli slová dozorcu, že kňaza spolu s ostatnými odvezú do Ruska a tam ich popravia. Dňa 29. februára 1952 ju zatkla štátna bezpečnosť a po niekoľkomesačnom vyšetrovaní sprevádzanom mučením bola postavená pred súd, ktorý ju 17. júna 1952 odsúdil za velezradu na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv. Zomrela v nemocnici v Trnave na následky mučenia 31. júla 1955. Krajský súd ju 6. apríla 1970 oslobodil od žaloby pre trestný čin velezrady, neskôr Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok nad Zdenkou Schelingovou v celom rozsahu a umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu.

Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.

blahoslavený Vasiľ Hopko (21. apríla 1904 – 23. júla 1976)

V roku 1947 sa stal pomocným gréckokatolíckym biskupom v Prešove. Po násilnom zrušení Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 1950 bol internovaný a v roku 1951 odsúdený na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20.000 Kčs, stratu občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie majetku. Bol väznený v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. V máji 1964 ho "zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie" podmienečne prepustili. Vladyka Vasiľ Hopko zomrel na následky väznenia 23. júla 1976 v Prešove.

Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.