Prioritou EP na rok 2017 je aj mechanizmus na prerozdelenie azylantov

Brusel 6. januára (TASR) - Lepšie riadenie azylového procesu v Európskej únii, boj proti terorizmu a daňovým podvodom, ochrana práv spotrebiteľov, ako aj ochrana autorských práv a obsahov v rámci jednotného digitálneho trhu budú patriť medzi najvyššie priority Európskeho parlamentu v prvej polovici roka 2017.


Zákonodarný zbor EÚ to uviedol na svojej internetovej stránke - s dodatkom, že ak si chce EÚ udržať vedúcu úlohu v boji proti klimatickým zmenám, medzi presadzované priority musí patriť aj obmedzovanie emisií skleníkových plynov a zaistenie čistej energie pre európskych občanov.

V oblasti migrácie europarlament v priebehu tohto roka očakáva schválenie nového Dublinského protokolu. Európska komisia navrhla korekčný mechanizmus, ktorý znamená automatické prerozdelenie žiadateľov o azyl medzi členské štáty EÚ, keď počet azylantov dosiahne určité "kritické množstvo". Aj naďalej by však malo platiť "kritérium prvej krajiny", čiže utečenci budú musieť žiadať o azyl úrady tejto krajiny.

Europoslanci chcú zabezpečiť vzájomné uznávanie azylových kritérií a procedúr, ako aj zavedenie záväzného mechanizmu pre rozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi členskými štátmi Únie.

V súvislosti s bojom proti terorizmu EP v roku 2017 predpokladá dokončenie a prijatie smernice o boji proti terorizmu, ktorá na celom území EÚ umožní trestné stíhanie nielen aktérov teroristických útokov, ale aj kriminalizáciu ďalších trestných činov súvisiacich s terorizmom - vycestovanie do zahraničia za účelom podpory terorizmu, organizáciu a pomoc pri takýchto cestách a akékoľvek financovanie teroristických aktivít.

Poslanci sa na tomto dohodli koncom novembra s Radou EÚ, počas slovenského predsedníctva. Hlasovanie v pléne EP sa očakáva na začiatku roka 2017, následne tento dokument podpíše Rada EÚ a po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ smernica nadobudne platnosť.

Na programe rokovaní europoslancov budú aj autorské práva v rámci zdieľaných digitálnych obsahov. Rozhlasoví operátori by mali napríklad jednoduchšie získať licencie na vysielanie on-line programov v iných členských štátoch EÚ, čo občanom z jednej krajiny umožní aj naďalej sledovať svoje obľúbené relácie v zahraničí.

Táto agenda sa dotýka aj internetových spoločností ako YouTube, Google, Facebook a iných domén, ktoré umožňujú zdieľanie videí, lebo budú musieť skontrolovať, či ich užívatelia šíria materiály chránené autorským právom.

EP chce dôrazne prispieť aj do tvorby energetickej a klimatickej politiky EÚ, kde systém obchodovania s emisiami skleníkových plynov patrí medzi najkomplexnejšie právne normy v tejto oblasti. Pôjde o prvé konkrétne kroky, ktoré EÚ prijíma v súlade s limitmi stanovenými na parížskej klimatickej konferencii (COP21) z roku 2015. Cieľom je znížiť emisie CO2 a povzbudiť európsky priemysel k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a obnoviteľné zdroje energie.

Projekt Európskej komisie "Čistá energia pre všetkých Európanov" z novembra 2016 má za cieľ dosiahnuť ambiciózny cieľ 40-percentného zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030. Diskusie v Európskom parlamente o uskutočniteľnosti ambícií exekutívy EÚ v tejto oblasti začnú práve v tomto roku, pričom europoslanci podporujú myšlienku, že EÚ si v tejto politike musí zachovať úlohu globálneho lídra. Návrhy EK okrem iného zdôrazňujú presadzovanie energetickej účinnosti, dôraz na obnoviteľné zdroje energie, zavádzanie ekodizajnu pre spotrebiteľov, vyššiu bezpečnosť dodávok energie a pravidlá pre riadenie Energetickej únie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR