Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

27. októbra 2013

Pripomenieme si udalosti Černovskej tragédie



Pamätným dňom si Slovenská republika (SR) pripomína 27. októbra tragické udalosti v Černovej z roku 1907. Obyvatelia obce, ktorá je dnes súčasťou Ružomberka, sa pred 106 ...



Zdieľať
Andrej Hlinka Foto: TASR/archív
Bratislava 25. októbra (TASR) - Pamätným dňom si Slovenská republika (SR) pripomína 27. októbra tragické udalosti v Černovej z roku 1907. Obyvatelia obce, ktorá je dnes súčasťou Ružomberka, sa pred 106 rokmi vzopreli rozhodnutiu úradov o vysviacke nového černovského kostola, pätnásť z nich zaplatilo za svoj nesúhlas životom, niekoľko desiatok bolo zranených. Udalosti v Černovej a streľba žandárov do zástupu nevinných ľudí vyvolali ostré reakcie nielen doma, ale aj za hranicami vtedajšieho Rakúska-Uhorska.


Stavba kostola


Rok 1907 bol pre Černovčanov ťažkým rokom. Robotníci z tovární, pltníci a drobní roľníci si so svojimi ženami za pomoci peňažných zbierok stavali na vŕšku pri dedine kostol, aby nemuseli chodiť na omše do štyri kilometre vzdialeného Ružomberka. Na vybudovanie chrámu prispel veľkou mierou rímskokatolícky ružomberský farár, černovský rodák Andrej Hlinka, ktorý z celkových nákladov 80.000 korún potrebných na stavbu vykryl 60.000 korún zo zbierok a svojho súkromného majetku.

Základný kameň bol posvätený 20. apríla 1906, na jeseň 1907 čakala na posviacku dokončená stavba. Obyvatelia chceli, aby im nový svätostánok vysvätil Andrej Hlinka. Toho však v tých časoch spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval, pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie.

Kostol v Černovej mal podľa rozhodnutia cirkevnej vrchnosti posvätiť farár - dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907. Černová sa vzoprela. Úrad hlavného slúžneho v Spišskej Kapitule vyslal v sobotu 26. októbra do obce skupinu žandárov s príkazom "porobiť poriadky". Na uliciach bol však pokoj. Obyvatelia Černovej začali prejavovať svoju nevôľu v nedeľu 27. októbra. Do obce prišla ďalšia skupina žandárov. Keď zástup ľudí obkolesil prichádzajúce koče a žiadal, aby z obce odišli, vypukol zmätok. Vtedy veliteľ 15-člennej skupiny žandárov vydal bez predbežného varovania rozkaz: "Strieľať!" Výsledkom bolo 15 mŕtvych a desiatky zranených, z toho niekoľko ťažko. Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí, z ktorých potom 40 odsúdili súhrnne na 37 rokov žalára a rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku. Najmladšia odsúdená mala 16 rokov.

Tragédia v Černovej odhalila pravdu o propagovanej "príkladnej slobode v Uhorsku" a upozornila vtedajšiu svetovú verejnosť na národnostný útlak v cisárskej ríši. Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napr. nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Bjornstjerne Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson a ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj.

Kostol posvätil Andrej Hlinka


27. október je pamätný deň kedy si Slovensko pripomína tragické udalosti v Černovej z roku 1907. Foto: TASR/Jozef Ďurník
Černovský kostol posvätil napokon Andrej Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.

Obete černovskej tragédie pripomína pomník na miestnom cintoríne, ktorý dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia masakry.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) pri príležitosti 100. výročia tragédie v Černovej schválili 26. októbra 2007 uznesenie, v ktorom odsúdili všetky formy násilia štátnej moci voči svojim občanom. V uznesení NR SR sa udalosti v Černovej ponímajú nielen ako historická krivda na Slovákoch, ale v prvom rade ako memento, ktoré bude navždy pripomínať hodnotu demokracie a princípy vzájomnej tolerancie, úcty a porozumenia medzi národmi, zaručujúce v prostredí Európskej únie taký právny stav, aby už nikdy nedochádzalo k národnostnému útlaku, potlačovaniu ľudských práv, zneužívaniu štátnej moci ani asimilácii akejkoľvek národnostnej menšiny.

Slovenská pošta vydala 27. októbra 2007 pri príležitosti 100. výročia černovskej tragédie známku zobrazujúcu portrét britského novinára Roberta Setona-Watsona a ružu, symbol mesta Ružomberok. Išlo už o tretiu známku venovanú udalostiam v Černovej. Prvú známku Černová 1907 vydala Slovenská pošta v roku 1997, ďalšiu B. Björnson v roku 2002.

http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=39&aid=548

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Bratislava zmení otváracie hodiny cintorínov a posilní MHD
<< predchádzajúci článok
Takmer polovica vysokoškolákov denného štúdia pracuje