PROFIL: Michal Dočolomanský

Na konci druhej svetovej vojny sa dvanásťčlenná rodina na čele s učiteľom Rudolfom Dočolomanským a matkou Florianou rumunského pôvodu presťahovala do Svätého Jura. Tu trinásťročnému Michalovi učaroval svet javiska. V ochotníckom divadle si zahral prvú hlavnú úlohu v Andersenovej rozprávke Snehová kráľovná. Poslednou hrou, v ktorej účinkoval ako svätojurský ochotník, bol Geľo Sebechlebský. Napriek tomu, že sa vyučil za automechanika, vrátil sa späť k herectvu a Vysokú školu múzických umení v Bratislave absolvoval s červeným diplomom v roku 1964. Od augusta toho istého roku bol členom činohry Slovenského národného divadla.

Nezabudnuteľné sú jeho postavy v Dostojevského Bratoch Karamazovovcoch, Ibsenovej dráme Peer Gynt, Strindbergovej Slečne Júlii alebo muzikáli Neila Simona Pozor na Leona. Divákom učaroval aj ako Mortimer v komédii Brooklynská noc a v mnohých ďalších. V roku 1974 ho režisér Karol Zachar obsadil do úlohy Jánošíka v slávnom muzikáli Ernesta Brylla a Katerzyny Gärtnerovej Na skle maľované. V roku 1999 bola už 555. repríza a Dočolomanský bol jedným z troch hercov z pôvodného obsadenia. Jeho nahovorenie všetkých postáv v slovenskom znení poľského večerníčka Macko Uško zaznamenalo priaznivý ohlas u detského publika.

Do nakrúcania filmov sa pustil na začiatku 60. rokov. Zahral si v televíznom poviedkovom filme Tvár v okne (1963), po boku Juraja Kukuru v televíznej dráme podľa baladickej novely Margity Figuli Tri gaštanové kone (1966). V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch patril k najžiadanejším slovenským hercom. V tomto období účinkoval napríklad vo filmoch Medená veža (1970), Stratená dolina (1976), inscenácii Bačova žena (1972), ale aj v dobrodružno-historickom seriáli Adam Šangala (1972). Veľký úspech mu priniesli aj televízny film podľa románu Františka Hečka Červené víno (1976), komediálny triptych Sváko Ragan (1976) a rola neporaziteľného súkromného detektíva Nicka Cartera v krimi komédii Adéla ještě nevečeřela (1977). V roku 1981 sa objavil v rozprávke Plavčík a Vratko, komédii Tajemství hradu v Karpatech a dobrodružnej dráme Noční jazdci. Zahral si aj v Jakubiskovej Tisícročnej včele (1983) a šesťdielnom televíznom filme na motívy historického románu Hany Zelinovej Alžbetin dvor (1986). Ostatných desať rokov 20. storočia účinkoval napríklad vo filmoch Corpus delicti (1991) či Domovníkov syn (1993). V roku 1997 dostal úlohu v úspešnom českom komediálnom seriáli Četnické humoresky a o rok neskôr aj v slovenskom seriáli Horská služba. V roku 2002 účinkoval v ďalšom českom filme Perníková věž. V poslednom období ho mohli diváci v činohre SND vidieť v Goldoniho Čerticiach, Feydeauvom Chrobákovi v hlave a Shakespearovom Hamletovi.

V roku 1982 dostal titul zaslúžilý umelec. V roku 2007 ho na návrh Vlády Slovenskej republiky prezident Ivan Gašparovič ocenil Radom Ľudovíta Štúra I. triedy - za mimoriadne zásluhy v oblasti politiky, rozvoja Slovenska a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena v zahraničí. V tom istom roku získal cenu Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu.

Spracované podľa: www.csfd.cz, www.osobnosti.sk

(SITA)