Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

29. novembra 2010

Profirodič má byť zamestnanec so všetkými právami



Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny chce do pol roka predložiť zmeny, ktoré ...



Zdieľať
dokazy o tomanovej klamstvach Štátna tajomníčka Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR Lucia Nicholsonová.Foto: SITA/Jozef JakubčoBRATISLAVA 29. novembra (WEBNOVINY) - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny chce do pol roka predložiť zmeny, ktoré majú podporiť prechod detí z detských domovov do náhradných rodín. Podľa navrhovaných zmien by mali byť do detských domovov umiestňované deti až od šiestich rokov, v súčasnosti sú od troch. Do tohto veku by sa o nich musela postarať profesionálna rodina.


Po prijatí legislatívy by musel rezort zabezpečiť profesionálnych rodičov pre približne 200-detí. Štátna tajomníčka ministerstva práce Lucia Nicholsonová (SaS) hovorí, že je nevyhnutné zmeniť postavenie profesionálnych rodičov, ktorí v súčasnosti pôsobia ako zamestnanci detských domovov.

"Netreba si nahovárať, že je to len poslanie, profirodič je zamestnanec, ale nie sú mu priznané všetky práva. Chceme dosiahnuť, aby mu patrila dovolenka, budeme riešiť aj valorizáciu jeho mzdy a podobne," vyhlásila Nicholsonová na dnešnej tlačovej konferencii Spoločnosti Úsmev ako dar. Novinky chce obsiahnuť v novele Zákonníka práce.

Koniec náborom, začne výber
Podľa jej slov má profesionálny rodič rovnaký nárok na dovolenku ako zamestnanec v ktorejkoľvek inej profesii. Počas ich dovolenky sa majú o deti v náhradných rodinách postarať detské domovy alebo iné profesionálne rodiny. Rezort tiež uvažuje nad zavedením platovej diferenciácie profirodičov. "Profesionálny rodič, ktorý si zoberie znevýhodnené deti, teda či už veľkú súrodeneckú skupinu alebo hendikepované deti, by mal byť finančne lepšie ohodnotený ako rodič, ktorý si zoberie malé dieťa bez vonkajších problémov," vysvetlila Nicholsonová. Po novom by sa mali detské domovy presunúť pod zriaďovateľskú kompetenciu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V súčasnosti koordinuje činnosť domovov osem určených úradov. Generálny riaditeľ ústredia práce Ivan Juráš si od zmeny sľubuje zjednotenie podmienok pre profesionálnych rodičov.

Pripravované zmeny rátajú aj s prísnejšími podmienkami pre profirodičov. "Nechceme už robiť nábor ako doteraz, ale výber," poznamenala Nicholsonová. Juráš pripomína, že v súčasnosti stačí na prípravu profesionálneho rodičovstva absolvovať 60-hodinovú odbornú prípravu. Sitom na adeptov by po novom mali byť psychotesty. "Tiež musia byť mechanizmy, aby vo výchove profirodičom pomáhali riešiť problémy odborníci, chceme do toho zaangažovať odborníkov z detských domovov a úradu práce," hovorí Nicholsonová.

Podľa štatistických údajov, ktoré má rezort práce k dispozícií, bola vlani kapacita štátnych a neštátnych detských domovov (DeD) celkovo 4 900 miest. Od januára do júla tohto roka sa kapacita DeD znížila o 28 miest, avšak narástol počet profesionálnych rodičov o 26. Ku koncu júla tohto roku bolo v štátnych aj neštátnych DeD zamestnaných 516 profesionálnych rodičov, ktorí sa starali o 878 detí a 28 mladých dospelých. Znamená to, že k júlu 2010 bolo v profesionálnych rodinách len 20,2 percenta detí z celkového počtu detí umiestnených v náhradnej starostlivosti. V roku 2009 to však bolo len 17,87 percenta.

Polovica detí v detských domovoch by sa mohla vrátiť do rodín
Päťdesiatšesť percent detí v detských domovoch na Slovensku by sa mohlo vrátiť k svojim rodičom, ak by tieto rodiny dostali pomoc a podporu. Vyplýva to z výskumu Ohrozená rodina III., ktorý tento rok uskutočnili Úsmev ako dar a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR na základe 553 dotazníkov od pracovníkov ústredia práce. Najčastejšou prekážkou návratu je strata bývania rodičov, zlé hygienické či sociálne pomery rodiny. Výskum naznačuje zhoršujúcu sa sociálnu situáciu rodín, vypuklejším sa stáva najmä problém bývania. Kvalitnejšie bývania by umožnilo návrat detí do rodín až v 40 percentách prípadov. „Nie vždy je problémom len absencia bývania, ale aj zlé podmienky alebo potreba zmeny myslenia rodičov, dôvody nemusia byť ekonomické,“ povedal dnes na tlačovej konferencii predseda Spoločnosti Úsmev ako dar Jozef Mikloško. Väčšina rodičov chce udržiavať kontakt s odobratými potomkami.

Zlá situácia ohrozuje predovšetkým rómske rodiny, z ktorých putuje do detských domovov viac detí. „Najčastejšie bývajú vynímané z rodín chlapci a skupiny detí vo veku do troch rokov a tiež od 10 do 15 rokov,“ uviedol Mikloško. Tohtoročný výskum Ohrozená rodina je už tretím, prvé dva sa uskutočnili v roku 2006 a v roku 2007. Ich porovnanie ukazuje stúpajúci trend odoberania detí z viacdetných rodín. Najohrozenejšie sú tie, ktoré žijú len s matkou. „Napríklad rodiny, v ktorých je otec alkoholik, dokážu fungovať, ale ak začne piť matka, je to koniec,“ vysvetlil Mikloško. Výskumníkov prekvapilo, že deti najčastejšie odoberajú matkám po tridsiatke a nie dievčatám, ktoré otehotneli v mladom veku. Vo väčšine prípadov tieto matky nepoberali dávky v hmotnej núdzi, pretože si ich nevedeli vybaviť.

Podľa platnej legislatívy môžu úrady odobrať dieťa z rodiny na základe rozsudku alebo predbežného opatrenia. To sa vydáva v kritickej situácii, napríklad ak je dieťa týrané, zneužívané či inak ohrozené na zdraví alebo živote. Po vydaní predbežného opatrenia odchádzajú z rodín do 24 hodín, úrady potom majú na preskúmanie ich situácie šesť mesiacov. „Na predbežné opatrenie sú odoberané v 79 percentách prípadoch, čo ukazuje, že akútnosť terénu narastá, rodiny sú čoraz ohrozenejšie,“ poznamenal Mikloško. Do náhradnej starostlivosti putujú deti často z dôvodu poruchy správania, podľa Mikloška však ide o reakciu na situáciu v rodine.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Komunálne voľby 2010: Z 13 primátorov v Banskobystrickom kraji obhájili post ôsmi
<< predchádzajúci článok
Dobudovanie čistiarne v Holíči má stáť 10,7 mil. eur