Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova    Regióny

03. marca 2011

Proti soche Ďurčanského začali spisovať petíciu



Busta Ferdinanda Ďurčanského, ktorá stojí na Námestí SNP v Rajci a čaká na odhalenie, naďalej vyvoláva rozhorčenie. Nesúhlas a žiadosť o odstránenie sochy už rajeckej ...



Zdieľať
peticia Foto: Ilustračné foto: SITARAJEC 3. marca (WEBNOVINY) – Busta Ferdinanda Ďurčanského, ktorá stojí na Námestí SNP v Rajci a čaká na odhalenie, naďalej vyvoláva rozhorčenie. Nesúhlas a žiadosť o odstránenie sochy už rajeckej radnici adresovali zväz židovských náboženských obcí, zväz protifašistických bojovníkov, občianske združenie Tilia, hnutie HUMAN i obyvatelia Rajca. Ferdinanda Ďurčanského viacerí historici považujú za iniciátora protižidovskej politiky, Národný súd ho v roku 1947 odsúdil na trest smrti. Hnutie HUMAN už začalo zbierať podpisy pod petíciu za odstránenie sochy. „Napriek tomu, že obyvatelia mesta vnímajú túto skutočnosť rozporuplne, neposkytli im volení predstavitelia možnosť demokraticky sa vyjadriť ku skutočnosti, že pri prechádzaní námestím budú zakaždým priamo konfrontovaní s pomníkom muža, ktorý sa preslávil hlavne tým, že ako zanietený antisemita horlivo posluhoval záujmom Hitlerovho Nemecka a na základe svojho presvedčenia spolupracoval a riadil porušovanie základných ľudských práv a slobôd ako významný predstaviteľ režimu v slovenskom štáte,“ uviedol Matej Smorada z Hnutia HUMAN, ktoré petíciu za odstránenie pamätníka Ferdinandovi Ďurčanskému iniciovalo.


Busta pred renesančnou budovou Mestského múzea v Rajci sa nepáči ani Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí. „Vystaviť na verejnom mieste bustu radikálneho ľudáka a antisemitu, akým Ďurčanský nepochybne bol, považujeme, mierne povedané, za veľmi nešťastné rozhodnutie,“ uvádza v liste adresovanom primátorovi a poslancom mestského zastupiteľstva v Rajci hovorca ÚZŽNO v Slovenskej republike Jaroslav Franek. Podľa miestneho mesačníka Rajčan sa mestské zastupiteľstvo rozhodlo Ďurčanskému postaviť bustu, pretože ho považuje za svojho najvýznamnejšieho rodáka. Zväz židovských obcí sa domnieva, že poslanci aj primátor neboli pri schvaľovaní tohto návrhu dostatočne informovaní o podstatných a veľmi negatívnych črtách činnosti Ďurčanského. Apelujú preto na prehodnotenie tohto rozhodnutia.

Na februárovom rokovaní mestského zastupiteľstva odporučili poslanci primátorovi, aby si stanovisko o osobe Ďurčanského vyžiadal od Historického ústavu Matice slovenskej a Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Podľa primátora Jána Rybárika pri schvaľovaní busty v minulom volebnom období vychádzali z materiálov konferencie o Ďurčanskom, ktorú v roku 1996 pripravila Matica slovenská v Rajci. Rybárik sa na informácie, ktoré má, snaží pozerať objektívne. Myslí si, že Ďurčanský môže mať v Rajci osadenú bustu, pretože bol Rajčan a na jeho osobe vidí viac pozitív ako negatív. Výroba busty aj s montážou stála 14 tisíc eur a podľa primátora nebola financovaná z eurofondov, ale z mestského rozpočtu.

Podľa historika Valeriána Bystrického je pohľad na Ferdinanda Ďurčanského tvrdo kontroverzný. „Na jednej strane radikál z HSĽS, ktorý sa usiloval o utvorenie samostatného štátu alebo z inej strany o rozbitie republiky. Pronemecky orientovaný politik, ktorý ale bol odstavený nacistami z politiky, pretože mal určité (naivné) predstavy o možnosti samostatnej zahraničnej politiky slovenského štátu. Bola to samozrejme ilúzia. Odsúdený Národným súdom, na druhej strane nekriticky obdivovaný národne orientovanými historikmi,“ hovorí o Ďurčanskom historik Bystrický.

Právnik, novinár a politik Ferdinand Ďurčanský sa ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany podieľal v roku 1939 na rozdelení ČSR. V rokoch 1938 až 1939 bol ministrom spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr ministrom verejných prác a dopravy v slovenskej autonómnej vláde. V rokoch 1939 až 1940 bol prvým ministrom zahraničia slovenského štátu. Pokúšal sa zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky od Nemecka, a preto bol na pokyn Adolfa Hitlera odvolaný. V marci 1945 utiekol do Rakúska a odtiaľ cez Švajčiarsko do Ríma. V roku 1947 bol v neprítomnosti odsúdený Národným súdom na trest smrti ako vojnový zločinec. Rozsudok, ktorý je v Slovenskej republike aj dnes právne platný, sa nikdy nezmenil.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
AAA Auto očakáva v tomto roku rast predaja v SR o 12 %
<< predchádzajúci článok
BIELORUSKO: Únia by mala na Lukašenka viac zatlačiť