Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

22. decembra 2018

Prvá písomná zmienka o Nižnej je výpožička trnavského kata



Na snímke renesančný rímsko-katolícky kostol sv. Štefana z roku 1682 v obci Nižná v okrese Piešťany 20. novembra 2018.



Zdieľať
Na snímke renesančný rímsko-katolícky kostol sv. Štefana z roku 1682 v obci Nižná v okrese Piešťany 20. novembra 2018. Foto: TASR - Martin Palkovič
Nižná 22. decembra (TASR) – Nižná v okrese Piešťany nepatrí k obciam, ktoré sú zahrnuté v Zoborskej listine z rokov 1111 alebo 1113, ktorá sa týkala majetkových záležitostí zoborského konventu a pre mnohé obce znamenala prvú písomnú zmienku o nich vôbec. Nižná je iný prípad. Jej najstaršou zachovanou písomnou zmienkou je žiadosť, aby jej Trnava požičala svojho kata.


Píše o tom trnavský historik Jozef Šimončič v práci Nižná kedysi a dnes v knihe Mojej Trnave. Uvádza, že list poslal 5. marca 1549 zemepán Adam Onory. Nie je známe, koho a za čo chcel potrestať smrťou, no Onoryovci, nevýznamný šľachtický uhorský rod, bol známy svojou tvrdou rukou voči poddaným. Obec mala v tom období okolo 40 domov, Onoryovci ju vlastnili do roku 1688, keď rod vymrel a Nižná pripadla kráľovskej komore. Kúpil ju Krištof Erdödy za 10.000 zlatých a na takmer 250 rokov sa stala súčasťou panstva Dobrá Voda. Iný zdroj, Encyklopédia miest a obcí Slovenska, uvádza prvú písomnú zmienku v roku 1532, keď je obec uvedená ako Nysnia.

Samotní Nižňania sa asi viac prikláňajú k "atraktívnejšiemu" variantu historika Šimončiča, keďže na webovej stránke obce je uvedená jeho verzia. Územie už však bolo osídlené v praveku, v susediacich Veľkých Kostoľanoch bolo dokázané sídlisko z Veľkej Moravy, hoci v samotnej Nižnej okrem náznakov pravekého sídliska pri výkope základov jedného z družstevných objektov nebolo nájdené nič iné.

V erbe má Nižná srdce. Z neho vyrastá štylizovaný tulipán, ktorý sa ako erbové znamenie vyskytuje pomerne vzácne. V minulosti symbolizoval starostlivosť, pôvab, vďačnosť a pravdu. Srdce patrí k obľúbeným atribútom hlavne v kresťanskej ikonografii, kde symbolizuje hlavne božské srdce Pána. Vlajka obce je zložená z troch farieb - modrej, bielej a žltej.

"Hoci je naša obec malá a vždy takou bola, dokonca po častých a ničivých protitureckých vojnách začiatkom 17. storočia bola takmer úplne zničená, zostali nám po predchádzajúcich generáciách stavebné pamiatky," povedal starosta Nižnej Kamil Mikuš. Kostol sv. Štefana kráľa postavili v roku 1682, no v rokoch 1899 -1900 bol prestavaný do súčasnej podoby. Zvonica je o niečo mladšia, z roku 1788. Pôvodne mala tri zvony, zachoval sa však len jeden. Pri kostole stojí aj pamätná storočná lipa. "Potom tu máme niekoľko prícestných krížov. Jeden pri kaplnke pri ceste do Veľkých Kostolian z roku 1891, ďalší pri mlyne z roku 1808. Kamenný kríž z roku 1863 sa nachádza na cintoríne," uviedol Mikuš. K tomu si možno pri návšteve Nižnej pozrieť aj dve kaplnky a pomník padlým, ktorý postavili v roku 1965.


Počet miestnych detí na škôlku nestačí, vozia ich aj z okolia


Nižná pri Piešťanoch je charakterizovaná ako typická jednouličná obec. Všetok jej život sa nielen v uplynulých storočiach, ale aj nedávnych desaťročiach odohrával v pomerne malom území, ktoré obývalo niekoľko sto ľudí. Dnes má Nižná 550 obyvateľov, rozrástla sa na Dolnú a Hornú domovinu a podľa slov starostu Kamila Mikuša ani do budúcnosti jej nehrozí vznik satelitov a rýchly nárast obyvateľov.

"Nemáme na to ani podmienky a ani veľký záujem o takéto rozširovanie," povedal starosta pre TASR. Podmienkami myslel obecné pozemky, ktoré by umožňovali výstavbu nových štvrtí rodinných domov, ako to vidno najmä v obciach v blízkosti miest, ako sú Piešťany či krajská Trnava. Ak sa v Nižnej stavia, tak skôr na rodičovských pozemkoch alebo sa prebudovávajú staršie domy. Štrnásť rodín býva tiež v dvoch obecných bytovkách, ktoré postavili v roku 2007. Všetci si užívajú to, čo malá obec mimo hlavných cestných ťahov ponúka - najmä pokoj na bývanie, absenciu stresovej cestnej premávky a prírodu hneď za domom. To našiel aj samotný starosta, ktorý sa po troch desaťročiach bývania v Bratislave vrátil do rodnej obce. Na starostovskej stoličke sedí druhé volebné obdobie.


Nižnú, ktorej centrom je budova Obecného úradu, spojená s kultúrnym domom a poštou, osvetľuje 122 nových moderných svietidiel. "Získali sme na výmenu a dostavbu bodov verejného osvetlenia prostriedky z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, vypočítaná úspora elektrickej energie predstavuje úsporu 202,27 gigajoulov elektriny ročne. Funguje už druhý rok," informoval starosta. Vzápätí sa dal do výpočtu ďalších investícií, na ktoré stačila obecná kasa – obnova domu smútku, oprava schodov pri kostole, zateplenie obecného úradu, výmena sociálnych zariadení. "Zmodernizovali sme materskú školu, zvýšili sme jej kapacitu," doplnil Mikuš. Objekt bol postavený ešte v roku 1935, najskôr vymenili strechu a potom prišli na rad okná, podlahy a ďalšie úpravy. "Teraz môže chodiť do škôlky 41 detí, na čo by deti z Nižnej nestačili. Preto sme otvorili možnosť aj pre rodičov z okolia a o to záujem bol. Vozia svoje deti z Chtelnice, Horného i Dolného Dubového, Dechtíc, Naháča aj Rišňoviec," povedal Mikuš.

Na snímke materská škola v obci Nižná v okrese Piešťany, ktorá sídli v dome postavenom v roku 1935. Škôlku navštevujú aj deti z okolitých dedín. V Nižnej 20. novembra 2018. Foto: TASR - Martin Palkovič


Základná škola však v obci nie je. Od prvej triedy cestujú školáci do Chtelnice alebo do Veľkých Kostolian. "Oboje je tak do päť kilometrov, autobusové spoje sú prispôsobené, nemáme s tým problém," konštatoval starosta. Rovnako to je aj so zdravotnou starostlivosťou, svojho lekára v Nižnej nemajú. Ani farnosť, farár dochádza na omše z Dolného Lopašova a farská budova stojí už roky nevyužitá.















Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Mierna lavínová hrozba trvá len v najvyšších polohách Vysokých Tatier
<< predchádzajúci článok
Do Ruska odcestovala delegácia ministerstva ľudovej bezpečnosti KĽDR