Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

19. októbra 2014

PRVÉ SVEDECTVO: Takto sa udiala dráma pod Daulághiri očami expedície



Členovia expedície Dhaulágiri.Horný rad zľava: Ján Matlák (zahynul), Andrej Harendarčík, Vladimír Švancár (zahynul), Vladimír Gembeš, Peter Kostelanský. Dolný rad zľava: Miroslav Peťo, Rastislav Peťo, Ján Šeminský, Jiří ...



Zdieľať
Členovia expedície Dhaulágiri.Horný rad zľava: Ján Matlák (zahynul), Andrej Harendarčík, Vladimír Švancár (zahynul), Vladimír Gembeš, Peter Kostelanský. Dolný rad zľava: Miroslav Peťo, Rastislav Peťo, Ján Šeminský, Jiří Švihálek, Ladislav Vargic. Foto: Dhaulágiri 2014
Bratislava 19. októbra (Teraz.sk) – Osem členov slovensko-českej expedície Dhaulágiri 2014, ktorí prišli o svojho lídra Jána Matláka a ďalšieho skúseného horolezca Vladimíra Švancára, prvý raz od utorkovej drámy pod siedmou najvyššou horou sveta prehovorili. V kritickej situácii boli po páde lavíny istý čas všetci.


Stále snežilo

V lokalite základného tábora expedície 24 hodín neustále snežilo a výška snehovej pokrývky už dosahovala dva metre. „Aj z dôvodu nebezpečenstva zavalenia našich malých stanov, ktoré už takmer nebolo možné odhrabávať od snehu, sme sa rozhodli, že musíme udržať aspoň veľký jedálensky stan,“ opisujú osudný deň členovia expedície Dhaulágiri 2014 na svojej webstránke.

Matlák a Švancar odišli do svojich stanov

Vedúci expedície Dhaulagiri 2014 Ján Matlák a Vladimír Švancár zahynuli v Himalájach. Foto: Expedition.sk
Okolo 20:30 sa Janko Matlák a Vlado Švancár podľa svojich kolegov rozhodli, že pôjdu predsa len spať do svojho stanu. Kuchár Kumar išiel spať do kuchyne a jeho dvaja pomocníci do svojho stanu za kuchyňou. Počas dňa padli desiatky lavín z okolitých žľabov, ale bolo to vždy v bezpečnej vzdialenosti od základného tábora.

Posledná výstraha

Okolo 20:00 zasiahla tábor tlaková vlna z lavíny z Tukuche pomerne veľkou silou. „A to sme netušili, že to bola posledná výstraha pred priamym zásahom nášho BC (základného tábora),“ pokračujú v opise členovia expedície. V stane teda ostali ôsmi a pravidelne chodili von čistiť stany a skontrolovať tábor.

Osudná lavína

„Traja z nás sa práve chystali von, keď podľa zvuku bolo jasne, že lavína, ktorú sme počuli, išla našim smerom. Náraz veľkej masy snehu okamžite zdeformoval náš stan, aj keď nie úplne,“ spomína expedícia.

Veľký stan ochránili snehové steny

Ľuďom vo veľkom stane pomohlo, ako postupovali pred pádom osudnej lavíny. „Na rozdiel od malých stanov sme sneh od stanu neodhadzovali, ale utláčali tak, že vznikli pevné snehové steny. Lavína ich nerozbila, ale sa na nich skĺzla a v stane zostal minimálny, ale predsa len nejaký priestor na prežitie,“ konštatovali.

Kritická situácia

Ľudia v stane začali rýchlo zisťovať, ako sú na tom. „Rôzne zatlačení na stôl, pod stôl a podobne sme všetci začali komunikovať a uistili sa, že žijeme a sme relatívne nezranení,“ popísali situáciu po lavíne.
V stane však mali pustený plynový ohrievač, položený na podlahe a ten im rýchlo spotrebovával kyslik. „O chvíľu sa stanom začal šíriť dym z tlejúcej podlahy a situácia začala byt kritická. Nikto ale nespanikáril a robil, čo mohol, musel a vedel. Podarilo sa vypnúť ohrievač, prerezať strechu stanu a pomerne rýchlo prehrabať tunel cez vyše metrovú vrstvu snehu,“ opísali svoju záchranu a dodali, že „skoro zázrakom sme sa všetci dostali po cca 20 minútach von“.

Galéria fotografií základného tábora expedície





Hľadali kamarátov, márne

V snehovej búrke , ktorá stále zúrila okolo, začali hľadať kamarátov. „Ich stany sme ale nenašli. Pomocou lavínovej sondy sme našli čast rozbitého stanu. Holými rukami sme sa snažili kopať v tvrdom lavínovom snehu, ale bez výsledku,“ pokračujú v smutnom rozprávaní ľudia z expedície.

Podľa ich slov dva stany na okraji tábora zostali nepoškodené. „Vzali sme spacáky a nejaké veci na prežitie a opustili BC v obavách z ďalšej lavíny“.

Noc mimo tábor

Noc sa rozhodli prečkať pri obrovskej skale asi 70 metrov od tábora - v protisvahu od miesta pádu lavíny. „Asi po dvoch hodinách sa nám podarilo urobiť záhrab, kde sme sa pred zimou a vetrom schovali. Ešte počas vyhrabávania sa zo stanu, sa nám, našťastie, podarilo zachrániť aj satelitný telefón".

Hodinu po polnoci nastalo ticho

Ako ďalej uviedli, okolo 1:00 sa počasie pod Dhaulagiri upokojilo, začalo byt jasno a ticho. „Posledná lavína, ktorá padla, bola tá, ktorá zasiahla náš BC,“ poznamenali.

Ešte v noci prostredníctvom manželiek kontaktovali Nepálsku agentúru a začali sa pokúšať o transport z oblasti základného tábora.. „Nemali sme vodu ani potraviny, napriek tomu sme mizernú noc prečkali bez omrzlín a iných zdravotných ťažkostí“.

Pomohli aj iným, kamarátom sa už nedalo

Ráno vybudovali pristávaciu plochu pre vrtuľník a pomohli sa dostať ďalším dvanástim ľuďom z nemeckej trekovej skupiny do bezpečia. Nakoniec musel vrtuľník šesťkrát absolvovať let do Beni a Pokhary. „Telá našich kamarátov sa podarilo nájsť až nasledujúci deň pod 1.5 metrovou vrstvou snehu,“ dodali.

Chcú rýchlo domov

Výstupová trasa expedície na Dhaulagiri Foto: dhaulagiri2014
Členovia expedície teraz vybavujú formality, potrebné na prevoz tiel na Slovensko a pokúšajú sa zmeniť odlet na čo najskorší možný termín. „Rodinám, manželkám, deťom a priateľom našich kamarátov aj touto cestou vyjadrujeme hlbokú sústrasť a nesmierny žiaľ nad ich stratou. Čest ich pamiatke,“ zakončili svoju správu spod Dhaulágiri Jano, Laco, Harry, Peto, Vlado, Miro, Rasto a Jirko.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Tisíce Kataláncov žiadali v uliciach Barcelony predčasné voľby
<< predchádzajúci článok
Ostreľovanie Donecka si vyžiadalo životy štyroch civilistov