Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova    Regióny

30. mája 2017

Prvenstvo Kežmarku: Pôsobil tu priekopník röntgenológie na Slovensku



Ilustračné foto.



Zdieľať
Ilustračné foto. Foto: TASR/AP
 
Kežmarok/Bratislava 30. mája (TASR) - Lekár Vojtech Alexander bol priekopníkom röntgenológie na Slovensku. V Kežmarku uviedol do činnosti prvý röntgenový prístroj vo vtedajšom Uhorsku. Narodil sa v Kežmarku 30. mája 1857. Od jeho narodenia uplynulo dnes 160 rokov.


Po prvej správe o historickom objave röntgenových lúčov X v roku 1895 odcestoval obľúbený lekár so súkromnou praxou v Kežmarku Vojtech Alexander do nemeckého Würzburgu. Stretol sa s Wilhelmom Conradom Röntgenom, aby si od neho vyžiadal podrobné správy o novom vynáleze. Dovtedy neznáma forma žiarenia ho fascinovala. Praktický lekár ihneď pochopil, aký veľký význam budú mať röntgenové lúče pre lekársku diagnostiku. Predsavzal si, že aj on bude pracovať s týmto novým druhom žiarenia a špecializoval sa na röntgenológiu. Vlastný röntgen si kúpil v roku 1897. Svojimi experimentmi sa významne zaslúžil o posun v diagnostike vtedy rozšírených pľúcnych ochorení, medzi prvými lekármi sa zameral na výskum vývoja ľudského plodu.

V tomto historickom úseku lekárskej röntgenológie sa však málo vedelo o negatívnych účinkoch nového žiarenia. Doktor Alexander ho rovnako ako iní považoval za neškodné a zaplatil za to obrovskú daň. Aby zaznamenal embryonálny vývoj plodu, vlastnú gravidnú manželku raz mesačne presvietil röntgenovými lúčmi. Viedlo to síce k získaniu senzačných obrázkov, ale aj k poškodeniu plodu, u chlapca sa prejavilo fyzické a psychické postihnutie.

Vojtech Alexander sa narodil 30. mája 1857 v Kežmarku, štúdium medicíny absolvoval v Budapešti (dnes Maďarsko) a 25 rokov pôsobil v rodisku. Stal sa propagátorom prevencie. Pomáhal odstraňovať duševnú i telesnú biedu, šíril zdravotnícku osvetu, likvidoval zdroje infekcie, liečil chorých, ale tiež učil ľudí žiť zdravšie a rozumnejšie. Vyslúžil si prívlastok lekár chudobných.

V zahraničí ho uznávali ako mimoriadne šikovného röntgenológa, ale v Uhorsku musel bojovať s mnohými neprajníkmi. V roku 1906 nemecká röntgenologická spoločnosť zvláštnym listom upozornila profesorský zbor lekárskej fakulty v Budapešti, aby venoval náležitú pozornosť odborným schopnostiam a záslužnej práci doktora Alexandra. Pravdepodobne pod vplyvom tohto listu bolo v roku 1907 zriadené v Budapešti centrálne röntgenologické laboratórium a jeho prednostom sa stal Vojtech Alexander. Neskôr viedol aj katedru röntgenológie na budapeštianskej univerzite.

K najvýznamnejším prácam Vojtecha Alexandra patrí röntgenologický atlas, monografia o pozorovaní močových ciest a obličiek a štúdia o stereoröntgenografii. Prispieval do ročeniek a zborníkov odborných časopisov doma i v zahraničí.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (MK SR) vyhlásilo v roku 1988 súbor najstarších röntgenových snímok Vojtecha Alexandra za národnú kultúrnu pamiatku. Röntgenové dosky doktora Alexandra z rokov 1897-1917 patria medzi najstaršie zachované snímky na svete a nachádzajú sa v Štátnom oblastnom archíve v Levoči.

Lekára Vojtecha Alexandra v roku 1914 profesorský zbor budapeštianskej univerzity zvolil za riadneho profesora röntgenológie a rádiológie. V tom období sa na ňom začalo prejavovať ochorenie z ožiarenia. Vojtech Alexander zomrel 15. januára 1916 pravdepodobne na následky poškodenia organizmu röntgenovými lúčmi vo veku 58 rokov. Pochovaný je v Kežmarku.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Mayová a Corbyn bojovali pred kamerami o hlasy voličov
<< predchádzajúci článok
Slnečné počasie v utorok naruší len malá oblačnosť