R. FICO: V žiadnom prípade nemôže dôjsť k odpusteniu gréckeho dlhu

Bratislava 7. júla (TASR) – Grécke zotrvanie v eurozóne má viac výhod ako nevýhod, to však neznamená, že im odpustíme dlh a reformy. Vyhlásil to premiér Robert Fico (Smer-SD) pred členmi parlamentného výboru pre európske záležitosti pred odletom na mimoriadny summit lídrov eurozóny v Bruseli. Európski lídri budú rokovať o ďalších krokoch vyplývajúcich z rozhodnutia gréckych voličov v referende a jeho dôsledkoch pre blok krajín platiacich eurom.

Fico je presvedčený, že by bolo vhodné, aby Grécko zostalo v eurozóne, no Slovensko takýto vývoj nebude podporovať, ak nebude z jeho strany vidieť záujem prijať reformy a tvrdé kroky. "Odmietnutie reforiem v referende nemôže v žiadnom prípade znamenať ľahšiu cestu k peniazom pre Grécko. Pre nás je červená čiara odpis nominálnej hodnoty dlhu," tlmočil premiér postoj slovenskej vlády. Hoci odpustenie gréckeho dlhu označil za neprijateľné, vie si predstaviť napríklad úpravy splátok alebo časového harmonogramu.


Ako upozornil, Slovensko pred večerným summitom nedostalo žiadne podklady. "Za dverami rokujú veľké krajiny a pravdepodobne nám oznámia výsledok rokovania. Bude veľmi záležať na tom, či dôjde k dohode medzi Francúzskom a Nemeckom," povedal Fico. Slovensko sa podľa neho bude držať a koordinovať svoje postoje s Nemeckom ako najväčším obchodným partnerom.

Premiér zopakoval, že Slovensko nemá s Gréckom významné obchodné ani finančné prepojenie, takže priame dôsledky v prípade jeho odchodu z eurozóny by nemali byť výrazné. "Považujeme náš bankový sektor za osobitne zdravý a jeho prepojenie s gréckym finančným trhom je naozaj minimálne. Slovensko je dobre predfinancované, máme dostatok likvidity. Bez akýchkoľvek ďalších emisií do konca roka fungujeme bez akýchkoľvek ťažkostí," ubezpečil.

Členovia eurovýboru Ficom prezentovaný postoj vlády vzali na vedomie. Ivan Švejna (Most-Híd) vníma súčasnú situáciu ako obojstranne výhodnú. "Gréci jasne povedali, že chcú euro, ale nechcú dodržiavať podmienky, za akých sa vytvorila eurozóna. Treba im pomôcť so zavedením vlastnej meny a s riadeným vystúpením. Bolo by to víťazstvo aj pre nich, aj pre nás," zdôraznil.

Grécki voliči v nedeľnom (5.7.) referende väčšinou hlasov odmietli požiadavky úsporných opatrení, ktorými medzinárodní veritelia podmieňujú ďalšiu finančnú pomoc krajine. Proti podmienkam veriteľov hlasovalo 61,31 % zúčastnených voličov, hlasy „áno“ odovzdalo 38,69 % občanov. Na referende sa zúčastnilo celkovo 6,16 milióna Grékov, čo predstavuje 62,5 % oprávnených voličov. Na platnosť hlasovania bola potrebná najmenej 40-% účasť.