Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

21. mája 2017

R. STEER: Tvrdý brexit by bol pre britské firmy katastrofa



Ilustračná snímka



Zdieľať
Ilustračná snímka Foto: TASR/AP
Bratislava/Praha 21. mája (TASR) - Pre britské firmy je brexit nepochopiteľné rozhodnutie, lebo investori prichádzajú do Európskej únie (EÚ) pre prístup do spoločného trhu, no Veľká Británia ho opúšťa. Rokovania o brexite sa ešte len začnú, no jeho finálna verzia môže mať rôzne podoby. Najhoršou je takzvaný tvrdý brexit, ktorý by bol pre britské firmy katastrofou. V rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky to povedal celosvetový šéf britskej stavebnej spoločnosti Gleeds Richard Steer.


Ste takmer 20 rokov na čele nadnárodnej spoločnosti. Ako sa za toto obdobie zmenil stavebný trh vo svete?

Stavebný trh sa mení iba pomaly. V súčasnosti sa najväčší dôraz kladie na infraštruktúrne projekty. Tie sa naposledy vo veľkom realizovali pred 50 rokmi a v súčasnosti je potrebná ich obnova a dobudovanie. Stavebné postupy a technológie sa veľmi nemenia. Posun nastal skôr vo fáze projektovania, kde sa dajú prostredníctvom digitalizácie a 3D technológií veľmi dobre modelovať podoby stavieb. Veľkými zmenami prechádza oblasť stavebných materiálov a prefabrikátov, z ktorých sa konštruujú budovy. Fabriky na ich vývoj a následne výrobu si vyžadujú veľké investície. Okrem toho, stavebníctvo je veľmi cyklické odvetvie, preto je dôležité správne načasovanie investícií, aby nenastali problémy s ich návratnosťou.

Ilustračné foto Foto: TASR/AP


V akej fáze ekonomického cyklu sa teraz nachádza stavebníctvo?

Sme takmer desať rokov od najväčšej recesie, akú sme zažili. Z najhoršieho sme sa dostali a vrátili sa späť na rastovú trajektóriu počas posledných rokov. No ak sa v súčasnosti pozrieme na Veľkú Britániu, tak sme niekde na vrchole ekonomického cyklu, lebo veľké stavebné firmy utlmujú investície a očakávajú pokles. Povedal by som však, že sa tento vývoj týka aj väčšiny západného sveta. Pokles však nebude ani zďaleka taký dramatický ako pred necelými desiatimi rokmi. Veľké ekonomiky, ako je USA, Čína, Veľká Británia, sa chcú v tomto období zamerať na veľké infraštruktúrne projekty, a to je špecifická oblasť stavebníctva.

Ako je na tom Česká republika a Slovensko, napríklad v porovnaní s Veľkou Britániou?

Určite máte lepšie vyhliadky a možnosti v Prahe a v Bratislave. Ľudí tieto mestá priťahujú, sťahujú sa do nich a to prináša dopyt pre stavebný priemysel. Podobné je to aj s firmami. Najťažšie obdobie ste mali prvú dekádu po Nežnej revolúcií. Podniky prepúšťali a v stavebníctve chýbal dopyt. To sa už dávno zmenilo. V poslednom období zaznamenávate postupný rast a to sa nezmení ani v blízkej budúcnosti.

A aké vidíte rozdiely medzi českým s slovenským trhom? Slovensko má napríklad euro, nie je to výhodou?

Euro je výhodou a Slovensko dokázalo dobre zvládnuť turbulencie spojené so spoločnou menou. No stále je to malý trh. Máte však výborne rozvinuté strojárstvo a z toho môžete profitovať. Český aj slovenský trh považujem za veľmi dobré a konkurencieschopné.

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP


Spomínali ste veľké infraštruktúrne projekty a aj Čínu. Minulý víkend bol v Pekingu veľký summit venovaný projektu novej Hodvábnej cesty. Cítite príležitosť?

V Číne pôsobíme už dvadsaťpäť rokov, no spolupracujeme len so súkromným sektorom. K štátnym objednávkam sa tam nevieme dostať, je to pre nás pomerne uzavretý sektor. Navyše, čínska vláda preferuje pri takýchto mamutích projektoch skôr domáce spoločnosti pred zahraničnými. Tak, aby investované financie ostali v čínskej ekonomike. Preto je ťažké sa tam presadiť na poli štátnych zákaziek. My skôr pomáhame zahraničným investorom, ktorí prichádzajú do Číny.

Čínsky prezident Si Ťin-Pching podporuje globalizáciu, ktorá jeho krajine prináša veľké výhody. Na druhej strane sa netají tým, že udalosti posledného roka, ako bol napríklad brexit, sú pre Čínu nevítané. Ako vnímate brexit aj vy s odstupom niekoľkých mesiacov?

Brexit nebol dobrým rozhodnutím. Nepomôže britskej, ale ani svetovej ekonomike. Na druhej strane, pôsobíme v 50 krajinách a Veľká Británia je len jednou z nich. Preto nás brexit až tak neovplyvní. Ovplyvní však firmy, ktoré by chceli investovať vo Veľkej Británii. Dajú prednosť Írsku, Česku alebo aj Slovensku, lebo tak získajú prístup k väčšiemu trhu, od ktorého sa práve my chceme odtrhnúť. Aj na tom vidno, aké je to rozhodnutie smiešne.

Hľadajú aj britské firmy prístup na veľký spoločný trh, mysliac na budúcnosť, a chcú viac investovať na kontinente?

Je to tak. Ak sa pozrieme na finančný sektor, tak časť z neho opustí Londýn a pôjde do Európy, aby získala prístup na spoločný trh. Rovnako vidíme, že automobilový priemysel uvažuje o presune z Veľkej Británie. Britská vláda robí všetko možné, aby napríklad spoločnosť Nissan ostala. Z dlhodobého hľadiska však bude rásť tlak na firmy, aby si udržali prístup na európsky trh aj za cenu odchodu z Veľkej Británie.

Rokovania o brexite medzi Európskou komisiou a britskou vládou sa začnú v druhej polovici tohto roka. Môžu priniesť rôzne výsledky. V najhoršom prípade môže prísť k takzvanému tvrdému brexitu. Čo by spôsobil?

To by bola úplná katastrofa a trvalo by pätnásť rokov, kým by sme sa z toho dostali. Mnohí ľudia si myslia, že Veľká Británia sa potom bude opäť uchádzať o členstvo v EÚ. Tvrdý brexit nie je v záujme Veľkej Británie, ale ani EÚ, hoci chápem, že azda chce dať odstrašujúci príklad iným krajinám, čo by sa stalo, keby chceli opustiť úniu.

Westminsterský palác, sídlo britského parlamentu Foto: TASR/AP


Myslíte si, že vo Veľkej Británie môže niekto z brexitu aj profitovať?

Nemyslím si to. Ak mám hľadať aspoň nejaké malé pozitívum, vidím ho v devalvácii libry. Tým sa zlacňuje náš export a sme príťažlivejší aj pre turistov či potenciálnych investorov. Inak však nevidím žiadny sektor v rámci britskej ekonomiky, ktorý by mohol z brexitu vyťažiť.

Ak sa Veľká Británia obráti chrbtom k Európe, dokážu jej to vykompenzovať obchodné vzťahy so zvyškom sveta, napríklad so svojimi bývalými kolóniami?

To určite nie. Také rokovania si vyžadujú dlhý čas. Videli sme to pri dohode medzi EÚ a Kanadou, o ktorej sa rokovalo desať rokov.

Veľké nadnárodné firmy profitovali v posledných desaťročiach z globalizácie, voľného obchodu. Ako sa pozeráte na politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorého jedným z prvých rozhodnutí bolo zrušenie veľkej obchodnej dohody v rámci Pacifického regiónu?

Nikto nedokáže ovládnuť, alebo zastaviť globalizáciu. Napriek tomu, že niektorým krajinám neprináša len výhody, bude pokračovať aj naďalej. Trump si môže dovoliť byť izolacionistom iba chvíľu. Z dlhodobého hľadiska však globalizáciu a voľný obchod jedno prezidentské funkčné obdobie nezastaví.

Ktorý stavebný trh vo svete je momentálne najatraktívnejší?

Paradoxne, americký. Očakávajú sa na ňom veľké investície do infraštruktúry, ktoré sľúbil Trump. Chce tak podporiť americkú ekonomiku. V nej bude v najbližšom období veľa príležitostí. Ďaleký Východ, Čína a Ázia vo všeobecnosti stagnujú. Vrátia sa k rastu, ale chvíľu to potrvá, ekonomická situácia tam nie je taká dobrá, ako bola napríklad pred dvomi rokmi. Podobný vývoj platí aj pre Austráliu, ktorá dopláca na pokles cien na komoditných trhoch. Európa je na tom trochu lepšie. Tam sa dá počítať s dvoj- až štvorpercentným rastom stavebného trhu.

A čo Rusko?

To je veľmi ťažký trh, my sa na ňom objavujeme len čas od času. V prípade Ruska ide však viac o politiku ako o ekonomiku.

EÚ prijala viacero environmentálnych záväzkov smerom k znižovaniu spotreby energie a využívaniu jej obnoviteľných zdrojov. Ako to ovplyvňuje stavebníctvo? Vidno trend väčšej výstavby takzvaných zelených budov?

Áno, je to jednoznačný trend. Sú za tým aj vysoké ceny energií. Pred pár rokmi to možno vyzeralo trochu ako módny trend, no v súčasnosti sú už zelené stavby bežným štandardom na trhu. Aj pri výstavbe, aj pri prevádzke budov je kľúčovým kritériom energetická efektívnosť.

Je jednoduchšie riadiť nadnárodnú firmu v súčasnosti alebo pred necelými dvadsiatimi rokmi, keď ste začínali?

Teraz je to väčšia zábava.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Shagya arabské kone z Národného žrebčína budú chovať v Číne
<< predchádzajúci článok
Pápež František vymenuje piatich nových kardinálov