Rada vyberie šéfa STV medzi Nižňanským, Mračnom a Repčíkom

BRATISLAVA 15. apríla (WEBNOVINY) - Slovenská televízia (STV) možno bude mať v stredu generálneho riaditeľa. V 2. kole voľby šéfa verejnoprávnej televízie o tom v stredu okolo 16:00 rozhodne Rada STV. Vyberať bude spomedzi troch najúspešnejších kandidátov, ktorí získali v sobotňajšom 1. kole voľby aspoň tri hlasy - Štefan Nižňanský, Jozef Mračna a Vladimír Repčík. Rada vypočuje najskôr o 13:00 Mračnu, následne o 14:00 Repčíka a od 15:00 Nižňanského. Po polhodinovej prezentácii zámerov kandidátov im členovia rady môžu rovnaký čas klásť otázky. Následne radu čaká prvé z dvoch možných hlasovaní 2. kola voľby. V prvom hlasovaní potrebuje na zvolenie riaditeľa, rovnako ako v 1. kole minimálne 10 z 15 hlasov všetkých členov rady. V opakovanom hlasovaní, do ktorého postúpia tí, čo získali v prvom aspoň šesť hlasov, stačí na zvolenie nadpolovičná väčšina všetkých členov rady, teda aspoň osem. Rovnaký počet hlasov dostal v sobotňajšom 1. kole Nižňanský. Mračna a Repčík získali zhodne podporu troch členov rady. Jeden hlas dostala Petronela Kolevská, na postup do 2. kola voľby to však nestačilo. Ak by Rada STV ani v 2. kole riaditeľa nezvolila, vyhlási ďalšiu, novú voľbu. Rada STV volí šéfa po tom, ako vlani 11. decembra odvolala po jednom roku a jednom dni z tohto postu Radima Hrehu. Očakáva, že nový šéf verejnoprávnej televízie pripraví STV na plynulý prechod na digitálne vysielanie od roku 2012. Okrem toho by mal zvýšiť podiel programov vo verejnom záujme a oživiť pôvodnú filmovú tvorbu v STV. Od roku 1989 mala STV 13 šéfov, Hreha bol prvý, ktorého nevolil parlament, ale rada. Pre Nižňanského (1954), bývalého moderátora ČST a okrem iného hovorcu a marketingového manažéra Slovenského zväzu ľadového hokeja (2001 - 2004), ktorý v 1. kole voľby získal najviac - 8 hlasov, bola prihláška do voľby riaditeľa STV výzvou. Ako povedal pre médiá po 1. kole voľby, chcel by byť pri tom, ako STV prejde z analógovej doby do digitálnej, a môže oživiť celú skladbu programu, tak ako jej to prináleží zo zákona. Nižňanský verí v apolitické fungovanie a vysielanie STV. Kým by sa ako riaditeľ obklopil, však neprezradil. Podľa neho nie je šťastné, že niektorí kandidáti sa vopred označovali za tých, čo majú väčšie šance. Napríklad bývalý predseda a člen Rady STV, mediálny expert Miroslav Kollár v rozhovore pre agentúru SITA menoval na základe úrovne projektov a možnej podpory kandidátov v Rade STV Nižňanského ako jedného z troch horúcich kandidátov na šéfa STV. Ako ďalších uviedol Jozefa Mračnu a Vladimíra Repčíka. Spomínaná trojica kandidátov mala podľa viacerých členov rady najkomplexnejšie projekty riadenia a rozvoja STV. Potvrdilo to aj hlasovanie v 1. kole voľby. Ako pre médiá povedal Nižňanský, ide o verejný konkurz a nie o menovanie vládou. "Môžem vás ubezpečiť, že som sa nestretával s politikmi alebo s nikým zo žiadnych politikov, ktorý by mi povedal, tak ty budeš generálny riaditeľ, alebo vy budete generálny riaditeľ a podobne. Ja som sa prihlásil ako človek, ktorý sa považuje za profesionálne pripraveného a schopného nastúpiť do STV na tento dôležitý post a pomôcť STV sa niekam dostať." Nižňanský nepovažuje tretí športový kanál STV3, ktorý má začať vysielať 8. augusta so štartom letných olympijských hier v Pekingu, za hotovú vec. Ak by sa stal šéfom STV, preveril by najprv štádium jeho prípravy. Rozhodujúce by nebolo iba finančné, ale aj personálne zabezpečenie. "Dnešná zostava športovej redakcie ma nenapĺňa istotou, že sú pripravení dobrí komentátori, dobrí reportéri, v dostatočnom počte režiséri, dramaturgovia, aby sme mohli spustiť tretí športový kanál 8. augusta 2008 pri príležitosti začiatku letných olympijských hier v Pekingu." Samostatný športový kanál treba, otázne je kedy. Štatutár STV poverený jej dočasným riadením do zvolenia nového generálneho riaditeľa - Jozef Mračna (1955), by chcel ako riaditeľ vytvoriť z STV nezávislú kultúrnu národnú inštitúciu. Technický riaditeľ STV, ktorý v STV pracuje na rôznych technických pozíciách od roku 1974, vidí hlavné možnosti rozvoja STV vo využití pripravovaných zmlúv so štátom či v čerpaní zdrojov z audiovizuálneho fondu, ktorý by mal poskytovať peniaze na rozvoj slovenského filmu už na budúci rok. Televízia by podľa neho mala najmä pri digitalizácii alebo výrobe programov pre deti a mládež viac využívať štrukturálne fondy. Mimoriadnu pozornosť by venoval aj riešeniu súdnych sporov, chcel by optimalizovať organizačnú štruktúru, zmeniť systém riadenia a venovať sa viac komunikácii s verejnosťou. STV by okrem Jednotky, Dvojky a STV3 mala v budúcnosti mať aj štvrtý okruh – monotematickú STV4. Programy by mali viac dopĺňať internetový portál a doplnkové interaktívne komunikačné služby pre verejnosť. V spravodajstve vyžaduje objektívnosť, nestrannosť a vyváženosť, ale aj aktuálne a pútavé podanie. Mračnovou prioritou je zvyšovanie internej výroby. Okrem iného chce dokončiť analýzu dcérskych spoločností, dôsledne využívať reklamný čas, sprehľadniť plánovanie. Digitalizáciu vníma v niekoľkých rovinách – vo výrobe programov, v postprodukcii a vo vysielaní v internom aj externom prostredí. “STV čaká rozsiahla výmena technológií – od primárnej výroby až po vysielaciu,“ upozornil. Podľa Mračnu musí STV postupne znižovať objem reklamy. Tvrdí, že reklama by mala z obrazoviek STV postupne vymiznúť, lebo “neuveriteľne kriví programovú štruktúru“. Následne by už STV nepotrebovala peoplemetre, tvrdí Mračna, ktorý jednoznačne podporuje spustenie STV3. “Vykonali sme už veľmi veľa pre to, aby sme sa vracali naspäť.“ Tvrdí, že financie potrebné na STV3 zabezpečí po skončení letnej olympiády zvýšený výber poplatkov za verejnoprávne médiá. Bývalý riaditeľ televízie Markíza a ex-zástupca riaditeľky SRo Vladimír Repčík (1960) sa do konkurzu na generálneho riaditeľa prihlásil preto, že si myslí, že STV má v súčasnosti ako verejnoprávna televízia šancu presadiť sa. Zaručuje jej to rozpočet 2,6 až 2,7 miliardy korún, ktorý postačuje na Jednotku, Dvojku a aj na tretí športový kanál, STV3. To, že je STV vo finančnej kríze, spôsobuje podľa Repčíka fakt, že “nesmierne draho vyrába“, pritom zdrojov má dosť. Za potrebné preto považuje presunúť výrobu pre verejnoprávnu televíziu z externého prostredia do jej vlastných, interných kapacít. STV má vyrábať to, čo má v programovej štruktúre a vyrábať len to, čo sa aj odvysiela. Má uprednostniť vlastnú tvorbu pred zábavou, akú divákovi ponúkajú komerčné stanice. STV podľa Repčíka nemôže program prispôsobovať zmenám vo vysielaní komerčných televízii, má mať vlastný názor. Ak by sa stal generálnym riaditeľom STV, vie, kým by sa obklopil, mená však neuviedol. V prvých sto dňoch by pripravil komplexný audit a snažil by sa čím skôr nastaviť fungovanie STV podľa nových zákonov, využiť šance, ktoré jej ponúkajú napríklad plánované zmluvy štátu s verejnoprávnymi médiami. Repčík verí v apolitickosť STV a jej rady a to, či má pravdu alebo sa mýli, bude podľa jeho slov jasné po voľbe. SITA