Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

03. septembra 2008

Rast cien potravín – hnojiť, či modifikovať?



Rast cien potravín sa stáva vážnym svetovým problémom, ktorý má závažné sociálne, politické a ekonomické následky.



Zdieľať
Hlad je jedným z činiteľov pri vznikajúcej politickej nestabilite predovšetkým v Ázii a Afrike.
 
„Faktory, ktoré súčasnú potravinovú krízu spôsobujú majú rôzny charakter,“ uvádza Vladimír Gešperík, predseda predstavenstva CAPITAL MARKETS a dodáva: „Na jednej strane je to zvyšovanie dopytu po potravinách, spôsobený kúpyschopnosťou obyvateľstva ľudnatých krajín ako Čína a India, na strane druhej je to dotované pestovanie poľnohospodárskych plodín za účelom výroby biopalív.“
 
Na Zemi je zhruba 45 mil. km² poľnohospodárskej pôdy. Vzhľadom k tomu, že rozloha pôdy je limitovaná, teda konštantná, nie je možné počítať s nadmerným rastom pôdy na pestovanie poľnohospodárskych plodín. „Keďže rozlohu pôdy ľudstvo nedokáže ovplyvniť, môže pristúpiť len k jej kultivácii,“ uvádza Vladimír Gešperík. „To, samozrejme, prináša aj množstvo negatívnych faktorov, ako je ničenie dažďových pralesov či narušovanie rovnováhy v prírode. Napríklad Čína takto prišla v roku 2007 zhruba o 400 km² pôdy, USA dokonca až o 4 000 km². V budúcnosti sa očakáva, že aj v krajinách Južnej Ameriky, ako Brazília či Argentína, sa zvýši plocha pôdy využívanej na poľnohospodárske účely,“ dodáva.
 
Riešeniami, ktoré by mohli relevantne zvýšiť množstvo vypestovaných potravín v poľnohospodárstve, sú predovšetkým používanie hnojív na zlepšenie výnosov z plošnej jednotky (ha, km²) a pestovanie geneticky modifikovaných plodín, ktoré by dosahovali lepšie výnosy a boli by odolnejšie voči klimatickým zmenám alebo škodcom.
 
Použitie hnojív
Prvou možnosťou riešenia problému spojeného s nedostatkom potravín je zvýšenie množstva používaných hnojív, ktoré by zabezpečili lepšiu úrodu. Hnojivá sa v súčasnosti používajú na dopestovanie zhruba 40 – 60 % celkovo vypestovanej produkcie.
 
„Podľa údajov Ministerstva poľnohospodárstva USA vzrástla celková celosvetová produkcia obilnín z 905 mil. metrických ton dopestovaných v roku 1965 na 2 091 mld. metrických ton dopestovaných v roku 2007,“ komentuje Vladimír Gešperík.
 
Príčinou dramatického nárastu produkcie obilnín vo svete nebolo využívanie pôdy s väčšou rozlohou, ale 122% nárast výnosov z úrody spôsobený hnojením. „Pre ilustráciu, celková rozloha pôdy využívaná na poľnohospodárske účely vzrástla oproti roku 1965 len o 4,3 % a naopak, oproti roku 1981, kedy sa využívala historicky najväčšia rozloha pôdy na pestovanie obilnín (okolo 7,3 mil. km²), poklesla o 6,8 %,“ uvádza Vladimír Gešperík.
 
Geneticky modifikované organizmy (GMO)
Aplikácia metód genetického inžinierstva do klasických metód šľachtenia rastlín s cieľom tvorby GMO a ich pestovania ovplyvní systém rastlinnej výroby pravdepodobne viac ako lacnejšia chemizácia poľnohospodárstva. „Napriek určitým výhradám voči GMO sa od roku 1994, kedy bola povolená prvá GMO, pestovateľské plochy transgénnych rastlín zvýšili na 44,2 mil. ha a ich pestovanie sa ujalo v 13 krajinách,“ uvádza Vladimír Gešperík a dodáva: „Z celkovej pestovateľskej plochy pripadá na USA 68 %, Argentínu 23 %, Kanadu 7 %, Čínu 1 % a zvyšok na ďalších 9 krajín.“
V Európe je pestovanie GMO a predaj produktov z nich vyrobených prijímaný s určitými výhradami. Dôvodom môžu byť zlé skúsenosti s chemizáciou poľnohospodárstva, ktorá bola sprevádzaná nielen zvýšením úrody, ale i výrazným zhoršením životného prostredia. 
 
Ekonomická efektívnosť pri GMO formách bude vyplývať z nižšej pracovnej náročnosti na postreky a nižšie náklady na biopesticídy. GMO odolné voči herbicídom môžu znamenať ekonomický prínos, avšak pri ich pestovaní nie je možné počítať s nižšou spotrebou herbicídov. „Ťažisko v ekologizácii ochrany proti burine bude spočívať vo vývoji ekologickejších herbicídov a k nim špecifických génov,“ uvádza Vladimír Gešperík. „Model ochrany proti burine bez chémie je nepredstaviteľný v úrodnom, intenzívnom systéme rastlinnej výroby,“ dodáva.
 
 
Spoločnosti produkujúce hnojivá dokázali nárast cien ropy o desiatky percent v posledných pár rokoch, teda vstupných nákladov, plne preniesť do cien svojich výrobkov. Vďaka výrobe pohonných látok vzrástla cena obilia v posledných rokoch, podobne ako ropa, o desiatky percent, vďaka čomu si farmári môžu dovoliť aj drahšie hnojivá.
 
Akciový index SuperComposite 1500 Fertalizer vzrástol zo svojho minima z 28. septembra 2001 z 60,25 bodov na 1184,06 bodov z 20. júna 2008. 1701% nárast za 6 rokov znamená priemerné ročné zhodnotenie 62,9 %. „Navzdory tomuto astronomickému rastu je aktuálny pomerný ukazovateľ PE k 21. augustu tohto roku len 23,83 bodov,“ uzatvára Vladimír Gešperík.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Zákon o preukazovaní pôvodu majetku neústavný
<< predchádzajúci článok
Rozšírenie dostupnosti služieb a najlacnejší triple play balík za 666 Sk

Rast cien potravín – hnojiť, či modifikovať? - diskusné fórum čitateľov