Recenzia: Len tak prišli, horká komédia alebo správa o tom, ako dedičia konali v RND
Predstavenie Radošinského naivného divadla z „neošúchanej kapsy nápadov Stanislava Štepku“ Len tak prišli, ktoré malo premiéru len nedávno, v októbri, osloví diváka z viacerých uhlov pohľadu.
Zavedie ho nielen do náručia poézie humoru, ale ho posadí aj na poriadne tvrdú stoličku reality. Na texte sa spoločne so Stanislavom Štepkom totiž podieľali aj dramaturgička a herečka s modernistickým pohľadom Darina Abrahámová a temperamentný Peter Mankovecký. Táto trojica sa počas mnohých stretnutí dohadovala na znení a podobe smutno smiešnej divadelnej reality predstavenia. Samotný Stanislav Štepka sa v bulletine vyznáva z podnetov divákov, ktorí si sami žiadajú prítomnosť, ako oni sami žijú, ale novú, pravdivú, dnešnú. Vraj, návratov bolo dosť a dnes nežijeme o nič krajší život ako naši rodičia či starí rodičia. No, naoko... Je aj chudoba, no najmä tá vnútorná, ktorá je ako mor, tá pohltí celého človeka. Autor a duša RND Stanislav Štepka je krásny najmä tým, že dokáže z každej situácie urobiť divadlo. Hoci aj z cesty autobusom, alebo z podedenia vo svojej vychýrenej krčmičky v Radošine. To, čo však v hre Len tak prišli diváci uvidia, je nóbl podnik s „vyberanou spoločnosťou“ našich najvrchnejších . Na kare sa stretne smútiaca rodina, ktorá „oplakáva“ smrť primátora a hlavy rodiny / Csongora Kassaia/ a do všetkého sa primiešajú dvaja podivíni z inej planéty / Stanislav Štepka a Martin Škoda/, alebo skôr naši. Opäť, len naoko... Nezanedbateľná je autorova a hercova láska k človeku, ktorou sa pozerá aj na tú dnešnú realitu a človeka v nej.Miluje ho. A, napriek nutnosti pokroku, nie však jeho presláveného kina Pokrok, zostáva verný svojej láske k človeku ako takému, aj so svojimi chybami. Potom sa nám ani mafiánska rodina nezdá zďaleka tak čierna, ako v skutočnosti je. Dvaja „ľudia“ z inej planéty prinesú na javisko jemnejší pohľad na skutočnosť a pomocou svojej sofistikovanej techniky vnesú do života zúčastnených nový pohľad. Otázky sú ale na mieste. Kto je vlastne ten dobrý? Je to dcéra Rita / Michaela Szöcsová/, ktorá videla otca vraždiť a neprijíma ho, hoci už mŕtveho, alebo syn Jerguš / Michal Kubovčík/, ktorý otca síce miluje, ale žil len z jeho slávy. Alebo je to žena zosnulého Eliáša /Darina Abrahámová/ či milenka a notárka „z moci pána“ oboch /Maruška Nedomová/, ktorej krásny hlas v speve v tejto hre síce nezaznel, no opäť dodala postave novú črtu. Ani spomínaná Darina Abrahámová v hre Len tak prišli nie je naivnou postavou, ale skôr dámičkou z polosveta, ktorý ovláda ostatných. Nemožno zabudnúť ani na niekdajšieho pánskeho holiča a súčasného hovorcu a asistenta zosnulého, Demáka, Reného Štúra. Ten má už svojho pána dosť, no nikdy by sa nezriekol života v zlatej klietke. Človeka až zamrazí, keď si uvedomí , že má pred sebou na malej ploche ten veľký a náš svet. Na mieste je skúsiť sa nechať unášať len tak poetikou divadla a nechať žiť.
Zavedie ho nielen do náručia poézie humoru, ale ho posadí aj na poriadne tvrdú stoličku reality. Na texte sa spoločne so Stanislavom Štepkom totiž podieľali aj dramaturgička a herečka s modernistickým pohľadom Darina Abrahámová a temperamentný Peter Mankovecký. Táto trojica sa počas mnohých stretnutí dohadovala na znení a podobe smutno smiešnej divadelnej reality predstavenia. Samotný Stanislav Štepka sa v bulletine vyznáva z podnetov divákov, ktorí si sami žiadajú prítomnosť, ako oni sami žijú, ale novú, pravdivú, dnešnú. Vraj, návratov bolo dosť a dnes nežijeme o nič krajší život ako naši rodičia či starí rodičia. No, naoko... Je aj chudoba, no najmä tá vnútorná, ktorá je ako mor, tá pohltí celého človeka. Autor a duša RND Stanislav Štepka je krásny najmä tým, že dokáže z každej situácie urobiť divadlo. Hoci aj z cesty autobusom, alebo z podedenia vo svojej vychýrenej krčmičky v Radošine. To, čo však v hre Len tak prišli diváci uvidia, je nóbl podnik s „vyberanou spoločnosťou“ našich najvrchnejších . Na kare sa stretne smútiaca rodina, ktorá „oplakáva“ smrť primátora a hlavy rodiny / Csongora Kassaia/ a do všetkého sa primiešajú dvaja podivíni z inej planéty / Stanislav Štepka a Martin Škoda/, alebo skôr naši. Opäť, len naoko... Nezanedbateľná je autorova a hercova láska k človeku, ktorou sa pozerá aj na tú dnešnú realitu a človeka v nej.Miluje ho. A, napriek nutnosti pokroku, nie však jeho presláveného kina Pokrok, zostáva verný svojej láske k človeku ako takému, aj so svojimi chybami. Potom sa nám ani mafiánska rodina nezdá zďaleka tak čierna, ako v skutočnosti je. Dvaja „ľudia“ z inej planéty prinesú na javisko jemnejší pohľad na skutočnosť a pomocou svojej sofistikovanej techniky vnesú do života zúčastnených nový pohľad. Otázky sú ale na mieste. Kto je vlastne ten dobrý? Je to dcéra Rita / Michaela Szöcsová/, ktorá videla otca vraždiť a neprijíma ho, hoci už mŕtveho, alebo syn Jerguš / Michal Kubovčík/, ktorý otca síce miluje, ale žil len z jeho slávy. Alebo je to žena zosnulého Eliáša /Darina Abrahámová/ či milenka a notárka „z moci pána“ oboch /Maruška Nedomová/, ktorej krásny hlas v speve v tejto hre síce nezaznel, no opäť dodala postave novú črtu. Ani spomínaná Darina Abrahámová v hre Len tak prišli nie je naivnou postavou, ale skôr dámičkou z polosveta, ktorý ovláda ostatných. Nemožno zabudnúť ani na niekdajšieho pánskeho holiča a súčasného hovorcu a asistenta zosnulého, Demáka, Reného Štúra. Ten má už svojho pána dosť, no nikdy by sa nezriekol života v zlatej klietke. Človeka až zamrazí, keď si uvedomí , že má pred sebou na malej ploche ten veľký a náš svet. Na mieste je skúsiť sa nechať unášať len tak poetikou divadla a nechať žiť.
24hod.sk
