18. septembra 2014
Na Slovensku v Štúdiu L+S mali premiéru v apríli, no v českom Studiu DVA 21. augusta tohto roku.
Pochopenie a chápanie času a jeho neodvratnosti, história jednej krajiny a zamýšľanie sa paralelne nad vlastným starnutím s nadhľadom, je spracované veľmi prístupnou formou. Obraznosť a inšpiratívnosť, ako aj chápavý ponor do duše seniora v spojení s javiskom divák prijíma tak s jemným úsmevom, sebareflexiou, no humorné situácie v hre aj s chápavým smiechom. Spojenie Lasica a Nvota je prínosom tak pre diváka, ako aj dielo samotné. Jakub Nvota - pozorovateľ života so zmyslom pre detaily na javisku, ako aj v texte, spolu s autorom a hlavným predstaviteľom Milanom Lasicom, alias Mirom, dokážu na javisku priam kúzliť. Listy Emilovi, teda „Mirove“ spovede priateľovi, v inscenácii pôsobia ako prepojenie časových pásiem a jednotlivých udalostí, ktoré seniori prežívajú. Veľmi pôvabný jazyk, obrazy jednotlivých udalostí života v domove dôchodcov, ktorý neskôr premenovali moderne na hospic a nevyhnutnosť smrti a konca života každého človeka, sa stávajú menovateľom celej hry. Pri pohľade na majstra, akým Lasica je, prichádza divákovi na um spoločné priateľstvo a partnerstvo s Julom Satinským... Akoby slovami uznania, vzájomného porozumenia, no neraz aj čierneho humoru posielal spovede práve jemu.. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o patetickosti, keďže Milana Lasicu poznáme ako realistu a človeka, ktorý aj z tej negatívnej reality dokáže vyťažiť to „ dobré“...
V Lasicovi je však čoraz viac možno pozorovať človečenskosť a nový postoj k rôznym životným situáciám. Dôchodkyne a zároveň akési spomienky na zašlú mladosť v podaní mladých herečiek Dominiky Kavaschovej, Lujzy Schramekovej, Zuzany Šebovej a Barbory Švidraňovej, ako aj ich kolega Kamil Mikulčík osviežia to, čo je aj tak sviežo napísané, s nadhľadom povedané a s „rezervou brané“. Samotné Listy Emilovi na javisko prinášajú niečo, čo možno nazvať víťazstvom nad sebou samým. Odstup od témy, jej ľudomilné spracovanie a chápanie problematiky neodvratnej staroby práve akosi paradoxne zanecháva na javisku závan čerstvosti, vtipu a nezabudnuteľnosti.
Čítajte tiež:
Autor: Jana Jurkovičová