Recenzia: Obraz sveta na javisku SND a neúnavný boj človeka o rozum, pravdu a otvorené oči (Život Galileiho)

Prvá inscenácia na javisku SND bola uvedená v roku 1958 v réžii Tibora Rakovského a „ stala sa jedným z kľúčových momentov v kontexte povojnového slovenského divadla, prinášajúc dôraz na humanizmus a vedecký pokrok,“ ako uvádza aj bližší popis predstavenia na stránke samotného divadla.

Do života sa im podarilo, priam vdýchnuť či vykričať, príbeh fascinujúcej osobnosti dejín Galilea Galileiho. Bude to asi aj podaním vynikajúceho Ľuboša Kostelného, ktorý akiste okrem nie iba stoviek kalórií za večer, ako veľa ráz hovoria o svojom výkone dirigenti, stratí najmä svoju dušu v padajúcej opone. Pretože, takto stvárnená postava mu ju každý večer, kedy herec na začiatku oblečie a po skončení predstavenia vyzlečie kostým, ukradne. A, potom putuje ďalej v srdciach diváka.

Pedagóg a vynikajúci umelec tak potvrdzuje svoj profesionálny prístup pred plným hľadiskom divákov v predstavení nevšednej intenzity.

Minimálne ňou dokáže porozbíjať predstavy vitrín s klenotami u potenciálnych manželiek, ktoré sa po návšteve tejto inscenácie rozhodnú prijať namiesto šperkov, ako svadobný dar od partnera abonentku do SND. Otázkou ale je, čo je problém, či tých niekoľko desiatok eur alebo povinnosť manžela sprevádzať paniu večer do divadla. Predstavenie, toto konkrétne, trvá do štvrť na jedenásť. Čas ale v ňom, akoby stál. Alebo, doslova preletel.  Prídete, a hneď je koniec. Stane sa totiž úsekom z vášho života.

 Ľubo Kostelný sa pre divadlo narodil. Od výrazného Platonova a iných študentských predstavení, po dnešok. Nech je takýto herec, spolu s Robom Rothom, príkladom profesionálneho prístupu k práci. A magnetom pre naozajstné talenty na pôde divadla.

V tomto období si pripomíname aj výročie útoku na pápeža Jána Pavla II.. Tiež miloval divadlo, písal, venoval sa mu aktívne. Nepopieral potrebnosť médií, YouTubu, žiadneho periodika, no upriamoval na kritickosť mysle, nie kritizovanie, na výber informácií, v konečnej podstate aj agenda setting je iba výberom jedného platiaceho majiteľa plátku, a "svoj vlastný plátok", viac či menej popísaný, a právo podľa svojej vôle doň vpisovať, má každý vo vlastných rukách.

Aj Galileo, úžasný " klamár okolia", podobne ako hlavná postava zo životopisného filmu Stevena Spielberga z roku 2002 s názvom: "Catch Me If You Can" ( Chyť ma, keď to dokážeš ). Tento život z javiska je rovnako fascinujúci a poburujúci dobu. Keď sa pozeráte, pýtate sa, kedy to vlastne bolo, aký to bol rok? Zmenilo sa niečo?

Aha, áno. Je viac zaslepenosti peniazmi, a to aj tam, kde by sme ju ani nepredpokladali. Vďaka solventnosti tých, čo majú plán z pravdy robiť vianočnú salónku utiahnutú na oboch koncoch,  a preto je pravda nevidená. Nemôže prísť a ani odísť.  Načo, veď je nám tak dobre v tej salónke.

Už sa ani životnej múdrosti nemá prečo niekto báť. Nehrozí.

 Pravda, z času na čas bývajú Vianoce aj v strede roku. A, predsa! Vďaka takémuto predstaveniu, ktoré určite precitnutie nespôsobilo iba roztočením točne, ani tak slovo o pohybe Zeme okolo Slnka animujúcom úderom herca po vedre plnom štrku nafarbeného na modro.

Keby ale Múdrosť mala túto točňu ako spomínané predstavenie SND a Zem rovník v každom z nás, bolo by to inak. Život nie je vianočná ozdoba, možno je to predsalen tak, že kde začneme, tam aj skončíme. Po takom „malom okruhu“.

 Herec by si viac možno uvedomil potrebnosť diváka a divák, hádam, potrebnosť herca – človeka.

Divadlo, nie iba práca pánov umelcov, akých sme spomínali, ale i niekoľko desiatok, stoviek ďalších, kroky, ktoré každé dieťa vedú do divadla. Nebudeme si klamať, sú a boli rovnaké ako dnes. Mnohých zo spomínaných tvorcov najskôr čítame v titulkoch seriálov, filmov, nejeden je influencer. Prečo nie. Ak má čím byť trendy. Je to „svet na točni“ ktorý chceme spoznať, mnohí stáť na ňom…

Takto to v každom začína.

 Vo foyeri, ak má niekto spomienky na účinkovanie činohercov, tiež influencerov osemdesiatych, deväťdesiatych rokov, ktorí deti oslovovali aj v Opere a Balete SND, ešte v historickej budove, ožije napríklad v kostýmoch z baletu Narodil sa chrobáčik aj Michal Dočolomanský.

Autor recenzie: Jana Jurkovičová

Foto: Bara Podola

Život Galileiho | Slovenské národné divadlo