Rekordným filmom roka 2008 bola Bathory

Rok 2008 priniesol do slovenských kín šesť celovečerných hraných filmov, ktoré nakrútili slovenskí filmári alebo vznikli v slovenskej koprodukcii. Rekordy návštevnosti lámal dlho očakávaný historický film Juraja Jakubiska Bathory. Do dnešného dňa ho videlo vyše 400-tisíc divákov a stal sa najnavštevovanejším slovenským filmom v novodobej histórii, ktorý prekonal i americkú produkciu. Do kín sa dostal 10. júla, slávnostnú premiéru mal však o niekoľko dní skôr na MFF Karlove Vary a v Bratislave. V superlatívoch sa hovorilo i o rozpočte snímky, ktorá vznikla v slovensko-česko-maďarsko-britskej koprodukcii. Bathory stála tvorcov vyše 13 miliónov eur a stala sa najdrahšou snímkou v strednej Európe. Film okrem rekordnej návštevnosti a rozpočtu sprevádzal i rekordný počet škandálov. Naposledy zarezonovala v médiách aféra týkajúca sa vyradenia snímky Bathory z hlasovania o slovenskom kandidátovi na Oscara v kategórii cudzojazyčný film.

Do histórie načrel i režisér Dušan Rapoš. Jeho film Cinka Panna o prvej cigánskej primáške mal distribučnú premiéru 23. októbra. Cinka Panna, dcéra kočovného cigánskeho primáša, žila v 18. storočí na Gemeri. V Rapošovom romantickom príbehu ju stvárnila v detskom veku Vanessa Šarköziová a ako dospelú gruzínska herečka Anna Gurji. Film mal veľké ambície, nakoniec však nenadchol ani kritiku, ani divákov. Počas odovzdávania cien Kinema Film roka 2008 ho dokonca vyhlásili za jeden z najhorších filmov uplynulého roka.

Na jar 2008 mal premiéru film Muzika (17. apríla), ktorý sa stal najlepším slovenským filmom. Svedčí o tom i deväť národných filmových cien Slnko v sieti, ktoré mu Slovenská filmová a televízna akadémia udelila v kategóriách najlepší celovečerný film (2006 a 2007), najlepšia filmová réžia (Juraj Nvota), najlepší filmový scenár (Ondrej Šulaj), najlepší filmový strih (Alois Fišárek), najlepší filmový zvuk (Tom Korr), najlepšia pôvodná filmová hudba (Robert Mankovecký), najlepší výtvarný počin (Mona Hafsahl, Peter Čanecký, Juraj Steiner a Emil Drličiak), najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe (Ľuboš Kostelný), najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Jana Oľhová). Snímka získala tiež dve ceny Igric. Muzika prináša tragikomický príbeh mladého muzikanta Martina Juneca, ktorý žije u svokrovcov neďaleko veľkého mesta, len pár krokov od rakúskych hraníc. Miluje džez a svoju ženu. Život si však skomplikuje, keď sa mu zapáči miestna radodajka Anča Pichačka.

V apríli mal premiéru i poľsko-slovenský film Jahodové víno, na ktorom sa Slovensko podieľalo ako minoritný koproducent. V snímke, ktorá vznikla podľa knihy Andrzeja Stasiuka Haličské poviedky, si hlavné úlohy zahrali český herec Jiří Macháček (Andrzej) a slovenská herečka Zuzana Fialová (Lubica). Režisér filmu Dariusz Jabloński pracoval na Jahodovom víne viac ako dva roky. Film sa mal pôvodne volať Haličské poviedky alebo Trochu ako v nebi. Tento rok bude mať v slovenských kinách premiéru i Jablońskeho dokument Vojnové hry.

V slovensko-česko-talianskej koprodukcii vznikol film Malé oslavy v hlavnej úlohe s Annou Šiškovou a jej dcérou Terezou Nvotovou. Distribučnú premiéru mal na Slovensku 13. novembra. Snímku v réžii Zdeňka Tyca premietali ešte pred slovenskou premiérou na Festivale európskych filmov v Seville.
Slovensko bolo minoritným koproducentom vojnového filmu Tobruk, ktorý sa dostal do slovenských kín 4. septembra. Režisér Václav Marhoul ho nakrúcal priamo v africkej púšti. Vyše dvojmesačnej práci v Tunisku predchádzal náročný osemdňový výcvik vo vojenskom priestore vo Vyškove, vďaka ktorému získali herci chýbajúcu vojenskú prípravu. Hudbu k filmu zložili americký skladateľ Richard Horowitz a iránska skladateľka a vokalistka Sussan Deyhim, ktorí majú na konte Zlatý Glóbus a nomináciu na Oscara. Do drámy, ktorá je druhým celovečerným filmom režiséra Marhoula, zámerne s cieľom zvýšenia autenticity príbehu obsadili menej známych hercov ako Petr Vaněk, Robert Nebřenský, Matěj Hádek, Andrej Polák, Kryštof Rímský, Martin Nahálka, Michal Novotný, Radim Fiala, Petr Stach, Petr Lněnička, Matúš Krátky a ďalší.

Na medzinárodnej scéne sa úspešne presadili slovenskí dokumentaristi. Najväčší úspech zaznamenal dokument Juraja Lehotského Slepé lásky, ktorý mal premiéru 27. marca a v kinách ho uvádzali s animovaným krátkym filmom Ivany Šebestovej Štyri, ktorý sa takisto zaradil k najoceňovanejším slovenským filmom. Slepé lásky úspešne reprezentovali Slovensko na MFF Cannes, skadiaľ si priniesli ocenenie Art Cinema Award. Bodovali i na ďalších festivaloch ako 4. Zürich Film Festival (Zlaté oko za najlepší dokumentárny film), 5. MFF Reykjavík 2008 (Zvláštne uznanie poroty), 16. MFF Artfilm (Cena primátora mesta Trenčianske Teplice) a iné. V roku 2008 mali oficiálnu distribučnú premiéru tiež dokumenty Martin Slivka – muž, ktorý sadil stromy (3. apríla) a Posledná maringotka (2. októbra). V roku 2008 boli úspešné i nové Barabášove dokumenty Bhutan - Hľadanie šťastia a Carstenz – siedma hora, ktoré uvádzali na festivaloch.

Ďalšie slovenské filmy mohli vidieť diváci počas MFF Bratislava. Slávnostnú premiéru mali hraný film odohrávajúci sa v bratislavskej Petržalke Veľký rešpekt v réžii Viktora Csudaia, dokument o Dežovi Ursinym Momentky Petra Krištúfka, dokument študentky piateho ročníka VŠMU v Bratislave Sahry Karimi Afganské ženy za volantom a horor Prekvapenie Gabriela Hoštaja, ktorý je založený na ľudovej povere o smrti. Na jar tohto roka by sa mali do našich kín dostať Afganské ženy za volantom a Veľký rešpekt.

Obnovenú premiéru v rámci Projektu 100 mali v roku 2008 Obrazy starého sveta (1972) Dušana Hanáka a jeho krátky film Prišiel k nám Old Shatterhand (1966). Na jeseň premietali v kinách i pásmo šiestich študentských filmov rovesníkov Dušana Hanáka, Juraja Jakubiska a Ela Havettu.

(SITA)