Rok 2006 priniesol rast úrokových sadzieb NBS

BRATISLAVA 29. decembra (WEBNOVINY) - Rok 2006 priniesol rast úrokových sadzieb Národnej banky Slovenska (NBS). Tá zvyšovala sadzby štyrikrát pod vplyvom vyššej ako očakávanej inflácie. Základná sadzba NBS tak vzrástla počas roka z 3 % na 4,75 %. Významným momentom bolo sformovanie novej vlády, po ktorom oslabila koruna a centrálna banka intervenovala na jej podporu. Priaznivý vývoj kurzu a zlepšené inflačné vyhliadky v druhej polovici roka však zmenili odhady trhu, ktorý už predpokladá, že rok 2007 prinesie pokles sadzieb.

Do roku 2006 vstúpil peňažný trh s očakávaniami mierneho rastu sadzieb NBS. Odzrkadľovali to aj ročné sadzby na úrovni 3,35 %, t. j. 35 bázických bodov nad základnou sadzbou centrálnej banky. Počas prvej polovice roka sa však očakávania na sadzby NBS postupne zvyšovali. Dôvodom bola predovšetkým inflácia, ktorá stúpala rýchlejšie v porovnaní s predpokladmi. K rastu sadzieb na peňažnom trhu však prispelo aj ohlásenie predčasných volieb. NBS napokon v prvom polroku uťahovala menovú politiku dvakrát, a to vo februári a v máji vždy o 50 bázických bodov. V oboch prípadoch tomu mesiac predtým predchádzalo zasadnutie Bankovej rady, kde väčšina prítomných členov hlasovala za zvýšenie sadzieb. Vzhľadom na neprítomnosť ďalších členov to však na zmenu nestačilo, keďže k nej je potrebná väčšina zo všetkých vymenovaných členov.

Výrazný dopad na peňažný trh mali júnové predčasné voľby. Aj keď trhy pod vplyvom inflácie a potreby splnenia maastrichtských kritérií predpokladali ďalší rast sadzieb už pred nimi, očakávania sa výrazne zvýšili po oznámení novej vlády. Investori sa zľakli možného odloženia termínu prijatia eura a uvoľnenia fiškálnej politiky, na čo koruna reagovala oslabením a NBS zásahmi na jej podporu. Centrálna banka predávala eurá z devízových rezerv a z trhu stiahla značný objem korunovej likvidity, čo zdvihlo medzibankové sadzby na úrovne, ktoré sa neskôr ukázali ako najvyššie počas roku 2006. V polovici júla, po poslednej intervencii NBS, sa trojmesačné sadzby vyšplhali na rekordných 5,4 % a ročné až na 5,7 - 5,8 %. Mesiac predtým pritom boli na úrovni 4,65 %. Základná sadzba NBS bola v tom čase výrazne nižšia na úrovni 4 %, pričom centrálna banka ju koncom júla zvýšila na 4,5 %. Zároveň rozšírila pásmo jednodňových sadzieb okolo hlavnej sadzby zo 100 na 150 bázických bodov. Refinančná jednodňová sadzba tak stúpla z 5 % na 6 %, sterilizačná ostala bezo zmeny na 3 %.

NBS síce v septembri sadzby zvýšila ešte raz o 25 bodov, ďalšie kroky z jej strany však už vďaka posilneniu koruny neboli potrebné. Nová koalícia sa napriek predchádzajúcim nejednoznačným vyjadreniami pevne prihlásila k prijatiu eura v roku 2009 a v súlade s tým pripravila aj rozpočet na rok 2007. Navyše, vďaka poklesu cien ropy a nižšiemu rastu regulovaných cien v porovnaní s očakávaniami sa zlepšili aj šance na splnenie inflačného kritéria. Koruna na to zareagovala výrazným posilňovaním a kurz utiahol menovú politiku namiesto centrálnej banky. Peňažný trh v súlade s tým skorigoval očakávania na ďalší vývoj sadzieb. V novembri sa trojmesačné sadzby vyrovnali s ročnými a keď slovenská mena neprestala posilňovať ani v decembri, krivka sa preklopila úplne. Koncom decembra sa trojmesačné sadzby kótovali pri 4,7 % a ročné pri 4,6 %, pod základnou sadzbou NBS na úrovni 4,75 %.

Trh tak očakáva, že rok 2007 by na rozdiel od roku 2006 mohol priniesť pokles sadzieb smerom k eurozóne. NBS si však pred prípadnými krokmi nadol bude pravdepodobne chcieť byť istá, že sa jej podarí splniť inflačné kritérium na vstup do eurozóny a so znižovaním sadzieb bude asi skôr opatrná. V prípade priaznivého výhľadu na infláciu by k nemu mohla pristúpiť v druhej časti roku 2007.

SITA