Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

07. decembra 2019

Rozhovor: Hudba renesancie.Nádhera, ktorá naplní adventné chvíle, hoci aj pocitmi Da Vinciho Poslednej večere…



Ivan Čermák je spoluautorom zaujímavého CD, ktoré poslucháčovi priblíži zaujímavé hudobné obdobie, z ktorého čerpajú hudobníci na celom svete ešte dnes.



Zdieľať
Ivan Čermák

Renesancia je na CD Cornamusica – Kráľovská hudba renesancie na Slovensku zastúpená melódiami z kráľovských dvorov. Autori postupovali priam výskumnícky, no do našich príbytkov tak pribudne atmosféra z kníh, ktorú si poslucháč môže tak lepšie predstaviť. 

 

CD je plné nádeje, viery a histórie. S čím ste do tohto projektu vstupovali vy?

 

Snažili sme sa o oživenie zabudnutých hudobných pamiatok. Chceli sme priblížiť zvuk dychových a strunných hudobných nástrojov, na ktoré sa v období gotiky a renesancie bežne hrávalo. V súčasnosti sa tieto nástroje nachádzajú v múzeách vo Viedni, v Prahe   a  v Berlíne. Pomocou kópií týchto nástrojov sme zreštaurovali  historickú hudbu, ktorá sa hrávala na našom území.

 

Ozaj, zaujala ma obálka CD Kráľovská hudba renesancie na Slovensku. Prečo čierna?

 

Nie je celá čierna. Je červeno čierna. Bohužial v tlačiarni to farebne troška “uhlo” od pôvodnej predlohy.

Pýtate sa prečo čierna? Dalo by sa to vysvetliť aj takto.

Čierna ako symbol temnoty a smrti. Naproti tomu červená je symbolom života.

Náš pozemský život nekončí fyzickou smrťou/čierna/, duch žije ďalej.

O období stredoveku sa hovorilo, že bolo obdobím temna. Ľudia, ktorí v tom období žili,netušili, že raz toto obdobie bude tak pomenované.

Kladiem si otázku ako pomenujú historici dnešnú dobu. Keď sa pozrieme na to ako dnes ľudia žijú materiálne a bez morálky, tak nie sme niekde blizko temnote aj my?

Po vypočutí tejto hudby zistíte, že vôbec nepôsobí temne. Je v nej veľa radosti, nádeje, pokory, lásky, túžby po Bohu, skrátka je v nej život.

Kráľovská hudba...čiže, CD ju mapuje. Povedzte poslucháčovi viac o tom?

 

Aj keď Slovensko nebolo kráľovstvom, tak sa tu takáto hudba hrávala. 

Nástroje použité na nahrávkach ako napríklad krumnhorny, šalmaje, pumorty, dulciany, trombóny, tvorili väčšinu inštrumentária v aristokratických kapelách. Práve kapely s takýmto obsadením mohli hrávať na kráľovských dvoroch. Hra na tieto nástroje bola náročná. Hráči boli multiinštrumentalisti a združovali sa do špeciálnych cechov. Dychové nástroje z obdobia gotiky a renesancie sú dobovými odborníkmi nazývané Musica Alta, to znamená vznešená hudba. 

 

Ako prebiehal prieskum, výber?  Na CD spolupracujete s Jurajom Korcom. V doslove k CD píše, že vybranú hudbu hrali na našom území západoeurópski umelci...

 

 

Dramaturgom a zostavovateľom repertoáru bol umelecký vedúci súboru Cornamusica, Juraj Korec. Z veľkej časti boli použité domáce zdroje - Levočský Pestrý Zborník, Vietorisov Kodex, Banskobystrické scholastické hymny, ale aj skladby, ktoré pochádzajú z Čiech, Poľska, Slovinska, Chorvátska. Kompozície od autorov Michael Praetorius, Cutting, Jakob Regnart, Georg Rhau.

 

 

Ozaj, všimla som si, že hráte aj na lutne...

S Jurajom Korcom sme začali hrávať ako duo pred vyše než 30-timi rokmi, keď sme boli na základnej vojenskej službe  vo VUS - e /Vojenskom Umeleckom Súbore/.

Juraj hral na krumnhorn, šalmaj, kornamuzu, zobcovú flautu … Ja som hral  na lutnu a gitaru.

Postupne sa súbor začal rozrastať o nových hráčov na dychové historické nastroje. Väčšinou to boli Jurajovi žiaci, ktorých si  vychoval počas svojho pedagogického pôsobenia na Bratislavskom konzervatóriu. Pred albumom Kráľovská hudba renesancie na Slovensku,  sme ešte v roku 2011 nahrali CD s názvom Tabulatúra, na ktorom spoluúčinkovali i hostia zo zahraničia..

V súčastnej dobe sú členmi súboru Cornamusica profesionálni hudobníci a pedagógovia:

Juraj Korec – umelecký vedúci súboru, sopránový šalmaj, krummhorn, zobcová flauta bas,            tenorový pumort, zobcová flauta, basový dulcian, gemshorn, priečna flauta, rauschpfeiffe,

Ivan Čermák – lutna a gitara

Ágnes Ferienčík - spinet

Juraj Mitošinka – renesančný trombón

Nikola Ovčarovičová – šalmaj a gemshorn

 

Chem ešte podotknúť, že aj na CD Kráľovská hudba renesancie na Slovensku

 hral ako hosť trombónista z Moravy - Pavel Novotný.

 

 

Okrem toho, ze ste hudobníkom, skladateľom, doprevádzate aj svoju manželku Alenu Čermákovú, vynikajúcu speváčku a šansoniérku. A, to už dlhé roky.

 

Popri práci na hudbe pre televíziu, film a divadlo, som sa stal aj autorom  a aranžérom piesní na albumoch: Šansóny a iné piesne (2002), Spievam ako dýcham (2009). Interprétkou obidvoch šansónovych albumov je moja manželka Alena Čermáková.

Na začiatku našej tvorby a spolupráce sme mali predstavu, že vzniknú piesne, ktoré budú takými malými príbehmi, možno až filmovými príbehmi, v ktorých hudba bude rovnocenná s textom a spevom. Oslovili sme troch textárov, S. Bellana, P.Uličného, S.Čanakyovú. Najprv boli napísané texty, až potom  vznikala hudba. Snažil som sa čo najviac vystihnúť atmosféru textov a aranžmánom i hudobným doprovodom podporiť interpretáciu spevu.

Po nahratí všetkých 13 - tich piesní v štúdiu bolo potrebné zaradiť ich do nejakého hudobného žánru. Zistili sme, že sa piesne najviac podobali na šansóny. Prvý album sme preto ešte v roku 2002 filigrantsky nazvali Šansóny a iné piesne. Zrejme to bol tak krásny a inšpiratívny názov, že ho R.Müller, M.Kocáb, O.Soukup použili ako názov ich tohtoročného spoločného koncertného turné.

 

  

Veľmi vám to spolu svedčí, venujete sa obaja aj problematike, povedzme, viery a osobnosti Antona Srholca…

 

Spolupráca s Alenkou pokračovala aj pri filme Anton Srholec, ktorého je režisérkou, kde som bol okrem šoféra, asistenta , spoločnika, produkčného aj autorom hudby.

S pánom Srholcom sme sa prvýkrát stretli v roku 2003 pri príležitosti odovzdávania ocenenia Dar roka od Slovenskej humanitnej rady, kde sme v programe vystupovali ako hudobní hostia s našimi šansónmi.

Z Alenkinho vystúpenia bol p.Srholec nadšený. Darovali sme mu naše CD - Šansóny a iné piesne a asi po týždni sa ozval a objednal si nás s Alenkou rok dopredu, aby sme vystúpili na oslave jeho 75 - tich narodenín. Náš  vzťah s ním sa postupne prehlboval.

Stal sa naším fanúšikom, chodieval na naše koncerty. Na jednom koncerte v Rakúsku dokonca vystúpil ako hosť a plynulou nemčinou komunikoval s publikom.

Chodieval k nám na raňajky. Nenáboženským spôsobom sa s nami rozprával o živote, o Bohu. Bolo  to pre mňa veľmi sympatické a príťažlivé .

Pamätám si ako jedného dňa prišiel  na návštevu s textom Piesne o Slobode, ktorý sám napísal a ktorá sa stala hymnou Konfederácie politických väzňov Slovenska.  Oslovil ma ako autora hudby. Alenku poprosil aby ju naspievala. Podmienkou bolo to, že si ju bude musieť vedieť zaspievať aj on sám. Asi o dva týždne som mu zavolal aby si prišiel vypočuť nové, svieže dielko. Sadol som si za klavír a zaspieval som mu ju. Prvá jeho reakcia bola: ''No dobre,ale teraz to musim vedieť zaspievat aj ja''. Po dvoch vypočutiach sme to už spievali spolu.

Stretnutia s ním boli úžasné. Bol veľmi autentický, pravdivý. Nikdy som ho nevidel hrať žiadne divadlo.Tak ako sa bavil s nami v súkromí, tak som ho vnímal aj na verejnosti,  keď sa bavil s prezidentom, alebo s bezdomovcom.To čo rozprával aj  žil a čo žil aj rozprával. Jeho život bol v jednote slov a činov.

 

Stávate sa osobnosťami, ktoré formujú. Uvedomujete si to? Treba toho viac. 

 

Ďakujeme, že nás takto vnímate. Robíme čo môžme.

 

CD Cornamusica otvára tiež brány ducha...

 

Verím že áno.

Autor: Jana Jurkovičová


   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Rozhovor: Zuzana Uličianska o svojej hre:“ Je potrebné veriť v nutnosť boja“... (26. 3. 2019)
 Rozhovor: Kniha Juraja Šebestu Hevíz 2090 je nielen o láske (25. 2. 2019)
 ROZHOVOR: EMIL HORVÁTH o divadle, živote, aj protestoch na námestiach (20. 1. 2019)
 Rozhovor: „Najdôležitejšie je ale vytrvať!“, hovorí zakladateľka cirkusovej školy na Slovensku Helena Škovierová (1. 9. 2018)
 Rozhovor: Adriena Bartošová koncertuje doma aj v zahraničí, jún stihla prežiť vo festivalovom kolotoči (3. 7. 2018)
 Rozhovor: Stanislav ŠTEPKA - Nikdy nepodceňujeme diváka. Usilujeme sa, aby naše divadelné predstavenia boli pre divákov (22. 5. 2018)
 Rozhovor: „Bavilo ma hrať človeka, ktorý posunul hranice...“, hovorí Matej Landl. (23. 4. 2018)
 Rozhovor: Betlehemy z dreva, umenie, ktoré otvára srdce Boha (29. 11. 2017)
 Rozhovor: Nebojí sa len ten, kto nemá fantáziu. Hovorí dramaturgička Andrea Dômeová (13. 9. 2017)
 Rozhovor: "Snažíme sa hľadať ten správny komunikačný kľúč s divákmi...", tvrdí Peter Weinciller (13. 9. 2017)



nasledujúci článok >>
Rajec preslávili garbiari, uhorskú kožu vyvážali nie len do Francúzska
<< predchádzajúci článok
Facebook dostal v Maďarsku pokutu presahujúcu miliardu forintov, údajne zavádzal užívateľov

Rozhovor: Hudba renesancie.Nádhera, ktorá naplní adventné chvíle, hoci aj pocitmi Da Vinciho Poslednej večere… - diskusné fórum čitateľov