19. februára 2012
Krásny príbeh lásky má podľa jeho slov priviesť človeka k extáze, k pôžitku nielen z predstavenia, ale aj svojho vlastného ja. Ondrej Spišák, ktorý v minulom roku získal za svoju prácu cenu aj v Poľsku, prišiel do Astorky so zaujímavým nápadom. On sám porozpráva o svojom zámere.
Sen noci svätojánskej, príbeh toľkokrát inscenovaný a krásny... Na jednej strane výzva, no na druhej strane nebezpečenstvo, či nájdeme ten správny spôsob nového stvárnenia...
Nie je jednoduché hľadať stále nový výklad tejto slávnej hry. To, o čom táto hra pojednáva, je čosi čo stále hýbe svetom a ľuďmi. Hýbe a bude hýbať...Myslím, že keď sa tento príbeh zrozumiteľne porozpráva, každý si z neho zoberie to čo je preňho dôležité, lebo veci lásky, sexu, nevery a zamilovanosti ľudia riešia denne. Bez ohľadu na to, kde sú zamestnaní, čo robia. V tomto príbehu sa všetci môžu vidieť ako v zrkadle.
Vy ste to teda poňali svojim, veľmi zaujímavým spôsobom, pretože téma večne živá, je vašimi očami posunutá do reality v každom zmysle slova...
Chceli sme, aby hra pôsobilo moderne. Je pravda, že už v čase svojho vzniku to bola veľmi pravdivá a priamočiara hra o sexe. Nedávala si servítku pred ústa. Až v ďaľších storočiach sa z nej urobila romantická rozprávka. Snažili sme sa, aby náš „Sen“ bol o tom, o čom ho písal Shakespeare pred štyristo rokmi, lebo ľudská sexualita sa od tých čias príliš nezmenila, ale zároveň sme sa snažili príbeh vsadiť do súčasného kontextu, tak aby ho mohli jednoduchšie vnímať súčasní diváci.
Ako sa vám spolupracovalo s toľkými, generačne rozdienymi umelcami. Okrem toho, veršovaný text je tvrdým orieškom asi pre každého...
Hovoriť veršované texty tak, aby pôsobili zrozumiteľne, a zároveň civilne, je ťažké. To je naozaj umenie. Na VŠMU sa to študuje , ale je pravda, že vždy nanovo herci musia tvrdo pracovať, keď sa s takýmto textom stretnú v praxi. Je to iné ako hrať dialógy, ktoré sú do úst priamo šité. Tu sa nedá vymeniť ani jedno slovíčko, lebo sa naruší rytmus a rým. Keď sa herec s veršom neskamaráti, tak diváci nemusia úplne všetkému rozumieť, alebo to vyzerá umelo. V tom je Shakespeare ťažký a zároveň krásny. Tie najprízemnejšie veci opisuje nádherným básnickým jazykom...
Samozrejme, že viacerí mali skúsenosti, skupinka účinkujúca v „Partičke“ dokonca „Snom...“ absolvovala VŠMU......Bola to výhoda, alebo bolo skôr o to náročnejšie odnaučiť ich zažitých „zlozvykov “...
V niečom výhoda a v niečom nevýhoda. Niekedy je ťažko, keď má človek v hlave zafixované isté veci nahrádzať ich inými, takže v tom to bola určite nevýhoda. Výhodou bolo to, že minimálne dvaja chalani hrajú tie isté roly, ktoré hrali na škole, preto sa nemuseli až tak učiť text, mali ho v hlave.
Je po premiére, čo by ste vy ako režisér zaželali divákom, aby si odniesli z každého jedného vášho predstavenia? S akým očakávaním vôbec, majú prísť?
Určite s očakávaním príjemne stráveného večera pri dobrom divadle, pri kvalitnom príbehu, a ja by som im zaželal to, aby, keď budú od nás odchádzať, pokiaľ na ňom budú s partnerom alebo s partnerkou, vyvolalo u nich predstavenie pocit, že keď prídu domov, rýchlo sa budú milovať.
Autor: Jana Jurkovičová-Horváthová, Foto: (c) Ctibor Bachratý
24hod.sk
