Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

21. februára 2013

Š. Harabin chce obnoviť prípad jeho disciplinárneho stíhania



Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin podal na Ústavný súd SR návrh na obnovu konania v prípade jeho disciplinárneho stíhania zo strany bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej ...



Zdieľať
bez nazvu BRATISLAVA 21. februára (WEBNOVINY) - Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin podal na Ústavný súd SR návrh na obnovu konania v prípade jeho disciplinárneho stíhania zo strany bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS).


Urobil tak na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. februára. Agentúru SITA o tom informovalo tlačové oddelenie Najvyššieho súdu SR.

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu v rozsudku z 20. novembra 2012 konštatoval, že o disciplinárnom návrhu proti Harabinovi nebolo rozhodnuté nestranným súdom, v dôsledku čoho zaviazal Slovenskú republiku vyplatiť mu tritisíc eur ako nemajetkovú ujmu. Harabin žiadal vyplatiť 150-tisíc eur.

Šéf Najvyššieho súdu SR vyzýva Žitňanskú, aby zaplatila všetky "škody, pretože nesie konkrétnu zodpovednosť za tento medzinárodný justičný škandál".


Funkčnosť pléna nemôže prevýšiť každého občana

V Harabinovej kauze rozhodovali siedmi sudcovia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Slovenského sudcu vylúčili. Hlasovanie o prípade sa skončilo 7:0 v prospech Harabina. "Hlavné posolstvo rozhodnutia pre Slovenskú republiku je, že princíp funkčnosti pléna ústavného súdu nemôže prevýšiť právo každého občana na nestranný a nezávislý súd," uvádza sa v správe z tlačového oddelenia Najvyššieho súdu SR.

Harabin sa na pôde ESĽP sťažoval na disciplinárny postih, ktorým ho potrestal ústavný súd za nevpustenie kontroly ministerstva financií na súd. V disciplinárnom konaní ústavný súd uznal Harabina vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia a potrestal ho znížením jeho ročného platu o 70 percent. Ústavný súd vtedy nevyhovel žiadnej Harabinovej námietke zaujatosti.


Ústavný súd sa mal zaoberať námietkami zaujatosti

Ak by totiž chcel ústavný súd rozhodnúť o vine alebo nevine Harabina, muselo by za rozhodnutie hlasovať aspoň sedem sudcov, inak by sa návrh musel zamietnuť pre nedosiahnutie potrebnej väčšiny. Tým, že nebol vylúčený žiaden zo sudcov, Ústavný súd SR zabezpečil, že v prípade hlasovania všetkých trinástich sudcov aj v prípade najtesnejšieho rozdielu dopadne hlasovanie v pomere 7:6 hlasov, či už za rozhodnutie o vine alebo nevine Harabina.

Už pri vylúčení jedného sudcu mohlo hlasovanie dopadnúť v pomere hlasov 6:6 a ústavný súd by nemusel prijať rozhodnutie. Podľa ESĽP však ústavný súd nemohol „paušálne“ odmietnuť vylúčenie kohokoľvek zo sudcov iba pre potrebu zabezpečiť, aby bolo vždy možné dosiahnuť potrebnú väčšinu sedem hlasov sudcov na prijatie uznesenia.

„Ústavný súd sa mal zaoberať jednotlivými námietkami zaujatosti podanými Štefanom Harabinom voči jednotlivým namietaným sudcom a posudzovať, či pri nich existuje alebo neexistuje dôvod na vylúčenie sudcov, a neakceptovanie námietok zaujatosti mal dostatočne odôvodniť,“ vysvetlila záver ESĽP organizácia VIA IURIS.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Procházka bol krajskou jednotkou, rada KDH je sklamaná
<< predchádzajúci článok
Sedemdesiatjedenročný vodič nafúkal vyše dve promile