SaS neuspela v parlamente s týmito návrhmi

Bratislava 21. septembra (TASR) – Zákon o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. novembra, považujú poslanci z opozičnej SaS za ďalšiu byrokratickú záťaž v slovenskom legislatívnom prostredí. Miroslav Ivan, Jana Kiššová a Eugen Jurzyca ho preto navrhovali zrušiť. S návrhom však neuspeli a plénum Národnej rady (NR) SR ho pri dnešnom hlasovaní neposunulo do druhého čítania.


Zákon o miestnom poplatku za rozvoj schválil zákonodarný zbor koncom minulého roka na návrh poslancov Igora Chomu a Richarda Rašiho (obaja Smer-SD). Opoziční poslanci pripomenuli, že zákon mal umožniť mestám a obciam vyberať poplatky od investorov za novú výstavbu, ktorými mali byť následne financované vyvolané investície do miestnej infraštruktúry.

"Počas rokovania o tomto zákone v pléne Národnej rady SR bol však tento návrh zásadne zmenený, čo má nakoniec za následok, že ciele, ktoré sa od neho očakávali, nebudú naplnené. A, naopak, v niektorých prípadoch úplne nesystémovo finančne zaťažuje obyvateľov, ktorí nijako svojimi investičnými zámermi nezaťažujú dané územie,“ zdôvodnili liberáli.

Prekáža im napríklad, že poplatok sa má platiť už v čase vydania stavebného povolenia, teda, keď sa ešte ani nezačali stavebné práce a k žiadnej záťaži územia ešte nedošlo.

Zároveň upozornili, že poplatok sa má uhrádzať za štvorcový meter (m2) úžitkovej plochy dokonca aj v prípade zatepľovania bytových domov, keď nejde o nové zaťaženie územia. "Ľudia si chcú skvalitniť bývanie a sú nútení platiť obrovské sumy poplatku, ktoré môžu byť pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva dôvodom zatepľovanie nakoniec odmietnuť," zdôraznili poslanci SaS.

Pripomenuli, že poplatok sa nemá týkať rodinných domov s podlahovou plochou do 150 m2, hoci práve v rámci veľkých developerských projektov si tieto vyžadujú najväčšie následné investície do infraštruktúry zo strany obcí a miest. Domnievajú sa tiež, že právna norma zasahuje do trhu nehnuteľností a znevýhodňuje vlastníkov novopostavených objektov.

Výška poplatku je v zákone stanovená na 10 až 35 eur za m2. "To znamená, že ak mesto prijme všeobecne záväzné nariadenie, poplatok už musí vyberať, a to minimálne vo výške 10 eur za m2, hoci v niektorých prípadoch by novú výstavbu podporiť chcelo. Tento zákon však tomu vyslovene bráni," tvrdia sulíkovci.

Zákon podľa nich navyše neurčuje mestám a obciam povinnosť transparentne informovať verejnosť o presných sumách a účeloch využitia poplatku. Hrozí teda, že poplatok bude použitý na niečo úplne iné, ako mal predkladateľ v zámere.

Poslanci sú presvedčení, že mestá a obce majú už dnes dostatok nástrojov, ktorými môžu regulovať dynamiku novej výstavby v ich intravilánoch. Konkrétne im to má umožňovať zákon o miestnych daniach či cestný zákon. "Pre všetky tieto dôvody považujeme zákon o miestnom poplatku v tejto chvíli za ďalšiu byrokratickú záťaž v legislatívnom prostredí SR a navrhovali sme ho zrušiť," uviedli.

Daňové licencie sa od nového roka nezrušia

Daňové licencie sa na Slovensku od 1. januára 2017 nezrušia. Návrh na takýto krok z dielne SaS totiž poslanci pri dnešnom hlasovaní neposunuli do druhého čítania.

Daňové licencie pritom podľa liberálov znižujú atraktivitu podnikateľského prostredia na Slovensku, pretože likvidujú malé firmy. Súčasné znenie zákona o dani z príjmov upravuje podľa SaS daňové licencie právnických osôb v rozpätí od 480 eur do 2880 eur ročne, čo podľa strany zvyšuje rizikovosť, a teda aj znižuje atraktivitu podnikateľského prostredia na Slovensku.

Liberáli upozornili, že tvorcovia daňových licencií zjavne nemali ambíciu využiť legislatívne možnosti ich nastavenia tak, aby postihli spoločnosti, ktoré sa dlhodobo a plánovite vyhýbajú daňovým povinnostiam, ale zvolili cestu "hrubej sily" voči všetkým.

"Súčasné nastavenie daňových licencií má likvidačný potenciál na množstvo malých firiem, ktoré sú v strate z celkom objektívnych dôvodov, a na druhej strane podvodníkov sa veľmi nedotkne, pretože tí disponujú dostatočnými "ušetrenými" zdrojmi na úhradu licencií. Z uvedeného dôvodu považujeme nastavenie daňových licencií v ich súčasnej podobe za zlé a navrhli sme ich zrušenie," zdôvodnili svoj návrh poslanci SaS.

Opoziční poslanci predpokladali, že zrušenie daňových licencií by malo mierne negatívny vplyv na štátny rozpočet. Vyčíslili ho na približne 70 miliónov eur ročne v roku 2017 aj v nasledujúcich troch rokoch. Návrh zákona by však podľa nich mal pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Zámer posilniť obce pri rozhodovaní o reklamných stavbách neprešiel

Samosprávne kompetencie obcí a miest sa posilňovať nebudú. Plénum NR SR dnes nepodporilo návrh novely stavebného zákona od poslancov SaS, ktorým sa tiež mali stanoviť jednoduchšie pravidlá pre usmerňovanie vzhľadu exteriérov v jednotlivých lokalitách zo strany obcí.

Právna norma mala umožniť obciam prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení (VZN) regulovať umiestňovanie reklamných stavieb, najmä vymedziť v zastavanom území obce tie časti, v ktorých bude umiestňovanie reklamných stavieb zakázané.

Liberáli pripomínali, že stavebný zákon upravuje už aj v súčasnosti podmienky reklamných stavieb, táto úprava sa však podľa nich v poslednom období javí ako nedostatočná. "Najmä vo väčších mestách sa naplno prejavuje bezmocnosť samospráv v ich snahe stanoviť pre tento živelný jav určité základné mantinely," tvrdili opoziční poslanci.

Novela preto dávala obciam kompetenciu regulovať prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení umiestňovanie reklamných stavieb a takisto povinnosť stavebného úradu toto VZN dodržiavať pri jeho rozhodovacej činnosti. Ak by sa reklamná stavba postavila v rozpore s miestnym VZN, stavebný úrad mal mať povinnosť nariadiť vlastníkovi jej odstránenie.

Poskytovanie údajov o študentoch aj ústrediu práce povinné nebude

Povinnosť pre ministerstvo školstva poskytovať údaje z centrálneho registra študentov okrem Sociálnej poisťovni aj Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa zavádzať nebude. Plénum Národnej rady SR dnes nepodporilo návrh novely zákona o vysokých školách, ktorú predložili opoziční poslanci Eugen Jurzyca, Martin Poliačik, Branislav Gröhling (všetci SaS) a Miroslav Beblavý (nezaradený).

Podľa predkladateľov táto novela komplexne spracováva systém zverejňovania štatistiky platov a nezamestnanosti absolventov jednotlivých stredných škôl a vysokých škôl na Slovensku. "Tieto štatistické údaje patria medzi najdôležitejšie podklady pre informované rozhodovanie sa absolventov stredných škôl pre štúdium na konkrétnej vysokej škole, ako aj absolventov základných škôl pre výber strednej školy," tvrdila štvorica navrhovateľov.

Ich novela reagovala a legislatívne nadväzovala na prehľad absolventskej miery nezamestnanosti jednotlivých vysokých škôl podľa skupín študijných odborov, ktorý pripravilo v roku 2011 ministerstvo školstva ešte pod vedením Eugena Jurzycu, a to s využitím údajov ústredia práce a Ústavu informácií a prognóz v školstve.

Zároveň novela nadväzovala na odporúčania, ktoré boli formulované v rámci výsledkov uvedeného prieskumu a podľa ktorých by bolo prospešné aj v budúcnosti znižovať informačnú nerovnosť na trhoch vzdelávania a práce a pravidelne informovať verejnosť o úspešnosti absolventov jednotlivých vysokých škôl, ako aj stredných škôl v praxi.

Novela mala preto zabezpečiť toky relevantných informácií medzi kompetentnými orgánmi štátnej správy a zapojenými inštitúciami – ministerstvom školstva, ústredím práce a Sociálnou poisťovňou tak, aby sa zabezpečila pravidelná výmena údajov, ktoré sú potrebné na spracúvanie, vyhodnocovanie a publikovanie štatistiky platov a absolventskej miery nezamestnanosti podľa zadaných kritérií a zároveň ukladá ministerstvu školstva povinnosť tieto štatistické údaje zverejňovať.

Do druhého čítania sa nedostal ani návrh novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie od SaS, ktorého cieľom bolo odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy. Tá neumožňuje inštalovať veternú turbínu ako malý zdroj na výrobu elektriny, ktorá sa nepovažuje za podnikanie podľa zákona o energetike. Taktiež sa mala pre malé veterné turbíny s inštalovaným výkonom do 5 kW zrušiť povinnosť vykonania posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Do ďalšieho legislatívneho procesu sa nedostal ani návrh novely Občianskeho zákonníka od SaS, ktorý mal zabezpečiť vyššiu právnu ochranu pri vzniku škodových udalostí vzniknutých bez pričinenia poškodených, ktorí napriek tomu musia niesť neoprávnené bremeno pri odstraňovaní následkov škody, resp. pri uvádzaní veci do pôvodného stavu.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR