Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

26. januára 2016

Šéf EMS vylúčil zníženie gréckeho dlhu



Na archívnej snímke šéf Európskeho mechanizmu pre stabilitu Klaus Regling



Zdieľať
Na archívnej snímke šéf Európskeho mechanizmu pre stabilitu Klaus Regling Foto: TASR/AP
Brusel 26. januára (TASR) - Šéf Európskeho mechanizmus pre stabilitu (EMS) Klaus Regling vylúčil tzv. haircut, teda zníženie gréckeho dlhu. Uviedol však, že predĺženie jeho splatnosti o odloženie úrokov je možnosť, ako môžu veritelia pomôcť Aténam zmierniť dlhovú záťaž na udržateľnú úroveň. Informovala o tom agentúra Reuters.


Regling zároveň pripomenul, že Grécko musí najskôr dokončiť prvú revíziu plnenia podmienok tretieho záchranného úveru. Odborníci vyhodnotia pokrok pri zavádzaní kľúčových reforiem, až potom sa môže začať diskusia o tom ako reštrukturalizovať grécky dlh.

Reforma kolabujúceho dôchodkového systému je pritom základným predpokladom pre uzavretie prvej revízie.

Grécko a jeho európski veritelia sa vlani v júli dohodli, že mu poskytnú tretí záchranný úver vo výške 86 miliárd eur. Ale Atény musia zaviesť tvrdé a bolestivé reformy, ktoré celé roky odkladali.

"Najprv je potrebné dokončiť prvú revíziu, a to môže trvať aj dva mesiace," povedal šéf EMS. "Nebude žiadny haircut," vyhlásil a dodal, že do úvahy pripadá predĺženie splatnosti dlhu a odklad úrokov. Okrem toho, európski veritelia môžu tiež zvážiť možnosti ako pomôcť Grécku zvládnuť zvýšenie výdavkov na obsluhu dlhu v roku 2022.

ESM je záchranným fondom eurozóny, môže jej členom poskytnúť úver alebo finančnú podporu. Fond vlastní približne 45 % gréckeho dlhu a je tak kľúčový pri hľadaní spôsobu ako pomôcť krajine znížiť obrovskú dlhovú záťaž na zvládnuteľnú úroveň. Odhaduje sa, že štátny dlh Grécka dosiahne v tomto roku 187,8 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Grécko v rámci reformy dôchodkového systému navrhlo zlúčiť šesť dôchodkových fondov v krajine do jedného a eventuálne znížiť budúce najvyššie dôchodky o 30 %. Parlament by mal o tomto návrhu hlasovať začiatkom februára.

Vláda premiéra Alexisa Tsiprasa má v parlamente len tesnú väčšinu troch mandátov. Opozičné strany a obyvatelia, predovšetkým dôchodcovia, sú však proti reforme. Hlasovanie tak bude skúškou nielen odhodlanosti, ale aj schopnosti vlády uskutočniť reformy, na ktorých sa dohodla s veriteľmi.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Na stranu učiteľov sa postavili SNS aj OĽaNO, ich požiadavky podporujú
<< predchádzajúci článok
Štrajk: Učitelia sú zastrašovaní, vláde odovzdali pokarhanie