Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

03. decembra 2012

Šéfka Euromines: Európa sa našťastie vracia k baníctvu



Riaditeľka Európskej asociácie banského priemyslu (EUROMINES), Corina Hebestreitová, ktorá zastupuje európsky ťažobný priemysel sa vyjadruje k súčasnému stavu baníctva v Európe, ako aj o jeho možnom ...



Zdieľať
bez nazvu BRATISLAVA 3. decembra (WBN/PR) - Riaditeľka Európskej asociácie banského priemyslu (EUROMINES), Corina Hebestreitová, ktorá zastupuje európsky ťažobný priemysel sa vyjadruje k súčasnému stavu baníctva v Európe, ako aj o jeho možnom ďalšom vývoji. V spojitosti so situáciou na Slovensku odpovedá na otázky spojené s používaním kyanidu pri ťažbe, ako aj možné ťažby uránu.


Pre oblasť baníctva a ťažbu nerastov vôbec dnes na území Európskej únie platí historicky najprísnejšia legislatíva. Pomáha tento stav baníctvu alebo nie?
Situácia je dnes taká, že máme dostatok potenciálu pre banícky priemysel v Európe napriek mýtu, že už sme všetko vyťažili. Ale je pravda, že legislatíva, ktorá bola prijatá, je zväzujúca. Myslím si však, že vďaka náležitej starostlivosti a poznatkom v baníckom priemysle je stále možné rozbehnúť konkurencieschopné bane v Európe.

Niekoľko desaťročí dozadu bolo baníctvo významným európskym priemyselným odvetvím. Aký je jeho momentálny stav v Európe?
Je pravdou, že sme mali v minulosti silný ťažobný priemysel a potom neskôr sme sa začali veľmi spoliehať na dovoz surovín. Najmä čo sa týka kovov, kde máme obrovské importy, pričom ich môžeme nájsť aj na našom území. Verím však, že pre silný medzinárodný dopyt po týchto kovoch sa opäť otvorí viacero banských prevádzok v Európe.

Dokážeme obstáť v konkurencii s menej rozvinutými krajinami, kde sa neprihliada tak prísne na ochranu prírody?
V niektorých prípadoch to je skutočne ťažké, lebo máme vysoké náklady na zamestnancov, rovnako prevádzkové náklady a často nemôžeme otvoriť povrchové bane, ale musíme ísť do podzemnej ťažby a to pre environmentálne dôvody. Avšak Európska únia robí veľké pokroky vo vývoji nových technológií pre ťažobný priemysel a my veríme, že aj s ich pomocou dokážeme prevádzkovať konkurencieschopné bane v Európe. Samozrejme, nie vo všetkých krajinách, nie vo všetkých oblastiach a pri všetkých kovoch a nerastoch, ale pri niektorých dôležitých komoditách máme reálne možnosti dokázať to.

Ako vidíte budúcnosť baníctva aj s jeho novými technológiami?
V súčasnosti máme Európsku technologickú platformu, ktorá vyvíja nové projekty pre banícky priemysel. Takisto vidíme veľa novej techniky pre ťažbu vo veľkých hĺbkach v podzemí, v extrémnych podmienkach. Čoraz častejšie vidíme viac a viac robotiky a kvalitnejšiu techniku na objavenie nerastov. Vieme, že táto technika znižuje počet pracovných miest priamo v prevádzke bane, na druhej strane vcelku vytvára stále viac a viac práce v iných nadväzujúcich odvetviach. Všetko záleží od toho, či budeme môcť spustiť viacero prevádzok.

Takže vidíte budúcnosť baníctva tak, že v ňom bude pracovať menej ľudí, ale zato s oveľa vyšším nasadením robotiky a techniky vôbec?
Áno, v istom zmysle áno, prinajmenšom práca v náročných a nebezpečných podmienkach bude nahradená robotikou a aj vďaka tomu vieme byť extrémne efektívny - napríklad v spotrebe energií na ťažbu a podobne. Potom môžeme byť konkurencieschopní a otvoriť viac prevádzok, ktoré zase vytvárajú ďalšie pracovné miesta.

Čo vlastne ponúka Európa v zmysle nerastných surovín?
Aktuálne vďaka Iniciatíve o základných surovinách (Raw Materials Initiative) spolu s EÚ prehodnocujeme všetky ložiská, ktoré máme v Európe a boli by ste prekvapení, koľko baní sa teraz objavilo v Španielsku, Portugalsku či vo Fínsku alebo Švédsku. Anglo-American práve objavil ložisko svetového významu vo Fínsku, takže v tejto oblasti sa naozaj deje veľa vecí. Práve som prišla zo stretnutia Slovenskej banskej komory a bolo zaujímavé vidieť štúdiu, ktorá hovorila o významných zdrojoch dostupných na Slovensku. Je to veľmi zaujímavé a mali by sme sa pokúsiť s tým niečo spraviť.

Je pre Európu taká dôležitá nezávislosť jej priemyslu? Nemôžeme nechať iné štáty, nech si dôkladne preskúmajú a následne poznačia ťažbou svoju krajinu a my kúpime len to, čo potrebujeme?
Dnešná situácia v Európe je taká, že máme niekoľko ložísk a prevádzok, ale jednoducho nemáme všetky materiály a kovy, ktoré potrebujeme. Takže vždy tu bude existovať určitá závislosť od dovozu z iných častí sveta. Samozrejme, je žiaduce, aby nerastné bohatstvo, ktoré spotrebúvame v Európe, bolo ťažené v udržateľných podmienkach. Bohužiaľ, tento cieľ sa nedá splniť za noc a potrebujeme k tomu spoluprácu medzi veľkými ťažobnými spoločnosťami, menšími spoločnosťami a jednotlivými vládami štátov. Nezávislosť Európy sa nedá dosiahnuť na 100%, to je nereálne. Naša situácia je taká, že všetky nerastné suroviny, ktoré dovážame, majú stúpajúcu cenu a zrážajú tak náš priemysel a našu konkurencieschopnosť nadol. Mali by sme preto obmedziť náš veľký dovoz surovín na takú mieru, aby sme ťažili a dodali naše nerastné bohatstvo z Európy v udržateľnej miere za splnenia všetkých podmienok.

Máme vôbec dosť skrytých či neobjavených zdrojov, nálezísk v Európe, kde by sme mohli ťažiť tieto nerasty?
V skutočnosti áno. Máme novú techniku na prieskum nálezísk a ložísk a ak ich aplikujeme v rôznych krajinách, objavujeme veľa nových či skrytých nálezísk. Niektoré sú menšieho charakteru a pre ich ťažbu potrebujeme odlišné technológie, ale v skutočnosti nám ostalo dosť zdrojov.

Viete o slovenskom ložisku uránu? Je to strategická surovina z európskeho pohľadu?
Máme pred sebou veľkú otázku, veľkú výzvu v súvislosti s energetickou politikou v EÚ. Ceny energií v Európe sú príliš vysoké, aby boli konkurenčné pre európsky priemysel. Tieto ceny musia klesnúť. Vo viacerých krajinách bol v poslednom období tlak na prechod k obnoviteľným zdrojom energie a myslím si, že je dôležité mať takúto diverzifikáciu zdrojov energie. Zároveň však verím tomu, že minimálne Európa nemôže v strednodobom horizonte mať energetickú sebestačnosť bez tradičných zdrojov energie ako je uhlie, lignit či urán. Myslím si, že je zaujímavý fakt, že Slovensko má takéto ložisko uránu, ktoré je vhodné na ťažbu a myslím si, že je to strategická surovina minimálne v strednodobom horizonte, ktorý zaručuje energetickú bezpečnosť. Navyše bez CO2, na čo netreba zabúdať.

Čo hovorí Stratégia Európa 2020 z pohľadu baníctva?
Stratégia 2020 v sebe zahŕňa nový prístup k priemyselnej politike a je zaujímavé, že začiatkom novembra prijala Európska komisia novú stratégiu. Tá prvýkrát po mnohých rokoch hovorí o reindustrializácii Európy. Sformuloval sa pritom cieľ, že v roku 2020 by mal byť podiel priemyslu k HDP od 50% do minimálne 20%. A do tohto priemyslu patrí aj baníctvo. V jednotlivých regiónoch nie je veľa príležitostí a možností, a práve tam je baníctvo aktívne. Myslím, že aj preto je baníctvo v centre pozornosti tejto stratégie.

Zlato opäť raz získava na význame - jeho cena rastie a dopyt po ňom takisto. Je lepšie ťažiť zlato teraz alebo počkať kým budú ceny ešte vyššie?
No, táto otázka je pomerne špekulatívna. Cena zlata môže ísť kedykoľvek hore alebo dole. No neviem, či ste si toho vedomý, ale EÚ sa rozhodla akceptovať zlato ako záruku pre investície v Európskej investičnej banke (EIB). A teraz čo to znamená v praxi. Znamená to, že krajina, ktorá má zlato, zlatú baňu, môže použiť toto vyťažené zlato na krytie ich dlhu voči EIB. Toto dáva niektorým krajinám strategickú výhodu v riešení ich problémov s dlhmi. Týmto chcem povedať, že možno nemusíte čakať, kým cena zlata stúpne, ale myslím, že aj dnes by to dokázalo vyriešiť nejaké problémy.

Použitie kyanidu v banskej činnosti bolo už zakázané v Maďarsku a Českej republike, v ostatných krajinách je veľmi ťažké používať kyanid pri ťažbe alebo dokonca aj nemožné. Sú tieto opatrenia nevyhnutné? Je kyanid naozaj taký nebezpečný?
Nemyslím si, že podstata tejto otázky spočíva v tom, či je kyanid a jeho substancie toxické a preto nebezpečné. Áno, sú toxické a teda aj nebezpečné. Základnou otázkou však je, ako s nimi zaobchádzate. Je dôležité vidieť, aký pokrok dosiahol priemysel a dohliadať na to, aby boli všetky operácie s takýmito látkami bezpečné. Máme mnoho certifikátov pre transport, skladovanie a použitie kyanidu. Európska legislatíva predpísala limity pre obsah kyanidu v kalových nádržiach a je to najvyšší štandard, aký vo svete poznáme. Je to vlastne najnižší možný limit na obsah kyanidu v odkaliskách. V prípade, že by sa stala nejaká nehoda, čo dúfame, že sa nestane, tak by neboli úniky kyanidových riek, ako tomu bolo v minulosti. Každá ťažobná spoločnosť investuje veľké prostriedky do zabezpečenia bezpečnosti aj nad rámec zákonov. Takže áno, určite neskúšajte piť kyanid, to nie je dobrý nápad. Ale v podmienkach priemyselného využitia je riziko redukované na minimum a nemyslím si, že to by mala byť zásadná prekážka v ťažbe zlata.

Môžeme vďaka aktuálnym európskym zákonom predchádzať udalostiam, k akým došlo napríklad v rumunskom Baia Mare?
Spoločnosť, vláda aj priemysel majú pred sebou výzvu a je v ich rukách. Tým myslím, že máme technológiu, aby sme pracovali v bezpečnom prostredí, ale potrebujeme ju aj aplikovať do praxe. A vždy, ako aj v živote, je dôležité mať zodpovedných a kompetentných ľudí, ktorí budú tieto poznatky a technológie zavádzať do praxe a kontrolovať ich. A to je to, čo sa stalo napríklad v Baia Mare, kde zlyhal ľudský faktor. Skôr sa obávam o dopady dnešného ťažkého obdobia - máme ekonomické problémy, rôzne úsporné opatrenia, veľa štátov má nedostatok peňazí, redukuje sa počet ľudí, veľa ľudí ide do penzie a nemáme mladých, ktorí by po nich prevzali túto prácu i zodpovednosť. Preto je pre nás všetkých veľkou výzvou získať kompetentných ľudí do inštitúcií, ktoré sú zodpovedné za kontrolu. Potrebujeme teda mladých inžinierov a to, aby sme aplikovali nové technológie a poznatky a čo najviac v tejto oblasti spolupracovali.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Stovky Žilinčanov pochodovali za prepustených lekárov
<< predchádzajúci článok
Tatrancom sa podarilo prilákať zimu