Sekáčikom takmer zabil rodičov!

Ako zázrakom prežili. Trenčiansky krajský súd poslal Villára na 15 rokov za mreže. Ten však tvrdí, že sa na nič nepamätá. Najvyšší súd včera dospel k presvedčeniu, že psychiatri nedôsledne preverili jeho duševný stav. Rozsudok preto zrušil. Úlohou krajských sudcov bude zistiť, či je Villár naozaj normálny.  
 

Najprv dlhým nožom, potom sekáčikom na mäso zaútočil 34-ročný Pavel Villár z Handlovej na svojho otca a potom i na matku. V tragické skoré ráno 22. júla 2004 otca zasiahol do hlavy štyrikrát, matku raz. Obaja dôchodcovia sa však zo zranení vystrábili. Krajský súd v Trenčíne poslal nezamestnaného Pavla Villára za mreže na 15 rokov. Voči rozsudku sa odvolal prokurátor i právny zástupca obžalovaného, a tak sa včera jeho surovým činom zaoberal Najvyšší súd SR. Pojednávanie vo veľkej súdnej sieni sledovali so smútkom v očiach len dvaja zástupcovia verejnosti - obete útoku. Pavel Villár celý čas sedel medzi strážnikmi úplne nehybne a so sklonenou hlavou, na otca a na mamu sa ani nepozrel. Potom požiadal, aby ho súd oslobodil, pretože nič neurobil, nie je si toho vedomý. Usvedčujú ho však výpovede otca Jána a matky Jarmily. Najprv zaútočil na Jána dlhým nožom, ten sa však ubránil. Syn potom zobral sekáčik a otcovi spôsobil veľké sečné rany na hlave. Matke rana zlomila čelusť a vážne poškodila čelnú dutinu. Už pred vyšetrovateľom vypovedala, že sa jej syn zdal v tej chvíli úplne nepríčetný, bol akoby v tranze. Prebral sa, až keď na neho skríkla. Po útoku odišiel do svojej izby, ľahol si a zobudili ho až policajti. Súdni znalci pripustili, že v čase činu Villár mohol mať znížené ovládacie schopnosti, ale za svoje konanie je trestne zodpovedný. Senát Najvyššieho súdu SR však nadobudol vážne pochybnosti, či súdni znalci dostatočne zodpovedne zhodnotili duševný stav obžalovaného. Celý rozsudok zrušil a prikázal Krajskému súdu v Trenčíne, aby psychiatri Villára dôkladnejšie vyšetrili a aby súd znova vypočul všetkých zainteresovaných.
Po skončení pojednávania rodičia netajili rozčarovanie. „Skoro to vyzerá tak, že sme si to urobili sami,“ poznamenala matka. Na priamu otázku, či by svojho syna v prípade oslobodenia pre nepríčetnosť prijali späť do rodiny, so slzami v očiach povedala jednoznačné nie. Bojí sa, že by na nich zaútočil znova.
Peter Ondera