Sfilmovali Grassov román

Námet, zaoberajúci sa citlivým problémom poľsko-nemeckých vzťahov, je aktuálnou témou aj dnes - 13 rokov po vyjdení Grassovho románu. Vzťah náhodného nemeckého turistu, ktorý ako dieťa opustil svoje rodné mesto, s poľskou obyvateľkou Gdaňska je základnou východiskovou situáciou, z ktorej sa postupne odvíja dej, reflektujúci nielen historické krivdy, ale aj nahú postkomunistickú súčasnosť. Snímka, tak ako aj Grassov román, neprekračuje didakticko-morálny podtext jej obsahu. Vzťah dvoch ľudí v strednom veku prerastá do myšlienky vytvorenia poľsko-litovsko-nemeckej pohrebnej spoločnosti. Jej cieľom je umožniť nemeckým vyhnancom dať sa pochovať vo svojej rodnej zemi. Humanitárne poslanie však napokon narazí na podnikateľské ciele a záujmy. Zo sna sa stáva  skutočnosť.
Film prichádza do kín naraz v Poľsku i Nemecku. Reakcie na najnovší Glinského film (režíroval aj medzinárodne úspešnú Terezku) sú rozpororuplné. Skutočnosťou však zostáva, že Grassova myšlienka sa ujala. Desať rokov po vyjdení románu vznikol v Gdaňsku „cintorín neexistujúcich cintorínov.“ Je venovaný pamiatke tých obyvateľov Gdaňska (Danzigu), ktorí zomreli ďaleko od svojho rodiska. Myšlienka poľsko-nemeckého zblíženia a uzmierenia teda žije. Nielen na plátne. 

(jr, Welt)