Silný príbeh dvoch sestier, ktorým vojna vzala domov, no nie nádej. Nezabiješ

Román Nezabiješ rozpráva príbeh dvoch mladých sestier odvlečených do Osvienčimu a pripomína, že aj v najtemnejších časoch môže existovať nádej, láska a vôľa žiť.

Autorka prináša mimoriadne silný príbeh dvoch židovských sestier, ktorým vojna vzala detstvo, bezpečie aj domov. Kniha je založená na skutočných udalostiach, ktoré Havranovej vyrozprávala jedna z hlavných postáv príbehu. Aj vďaka tomu pôsobí román veľmi autenticky, bolestivo a ľudsky zároveň.

Príbeh sa odohráva v období Slovenského štátu a začína v malom slovenskom meste. Sestry Jola a Margit žijú život, ktorý sa na prvý pohľad nijako nelíši od života iných dievčat ich veku. Ich rodina patrí medzi váženejších obyvateľov mestečka – otec vlastní krčmu s reštauráciou, mama obchod s galantériou. Staršia sestra pracuje ako účtovníčka, mladšia ešte chodí do školy.

Práve obyčajnosť ich života robí celý príbeh ešte silnejším. Čitateľ sleduje, ako sa atmosféra v meste postupne mení, ako sa z kedysi bežných susedských vzťahov stáva podozrievavosť a nepriateľstvo. Dievčatá nerozumejú tomu, prečo sa zrazu stali neželanými. Nerozumejú, prečo musia opustiť domov, rodinu a všetko, čo poznali.
A potom prichádza cesta v dobytčích vagónoch do Osvienčimu – moment, keď sa ich život definitívne rozdelí na „predtým“ a „potom“.

Autorka veľmi citlivo zachytáva každodenný boj o prežitie – chvíle ponižovania, neistoty aj okamihy, keď človek stráca vieru, že sa ešte niekedy vráti domov. Veľkú úlohu pritom zohráva sesterské puto medzi Jolou a Margit. Práve ich vzájomná blízkosť a podpora sa stáva jednou z mála istôt vo svete, kde sa ľudský život zmenil na číslo.

Román zároveň ukazuje, že ani v najväčšom zle úplne nezaniká ľudskosť. Objavujú sa drobné prejavy solidarity, nádeje či dokonca lásky. A práve tie dodávajú príbehu mimoriadne silný emocionálny rozmer.

Jedným z najdôležitejších aspektov románu je fakt, že ide o príbeh založený na reálnych udalostiach. Ivana Havranová priznala, že práve táto kniha bola pre ňu mimoriadne emotívna a psychicky náročná. Autorka má za sebou desiatky románov, poviedkových kníh aj scenárov, no písanie o holokauste označuje za jednu z najťažších tém. Pri práci na Nezabiješ sa musela opakovane vracať k bolestivým spomienkam a predstavovať si utrpenie ľudí, ktorí si hrôzy koncentračných táborov naozaj prežili.

Ivana Havranová napísala román, ktorý nie je len spomienkou na minulosť, ale aj silným odkazom pre súčasnosť. A hoci novinka Nezabiješ opisuje obdobie nesmiernej krutosti, zároveň pripomína, že ľudskosť, láska a nádej dokážu prežiť aj tam, kde by ich nikto nečakal.