Sloboda, láska, revolúcia. Ako táto slávna žena formovala existencializmus?

Paríž, rok 1929: Mladá Simone chce študovať - a písať. Potom stretáva Jeana-Paula Sartra, zlého chlapca, génia a čoskoro aj svojho milenca. Uzavrú dohodu, aby si zabezpečili lásku a sexuálnu slobodu. Spoločne sformulovali filozofiu existencializmu a stali sa centrom parížskej bohémy.

Simone sa však nedarí uskutočniť svoj spisovateľský sen - vydavatelia odmietajú jej texty ako "nevhodné". A musela bojovať aj o svoj vzťah so Sartrom. Veď ako sa dá zladiť veľká láska s honbou za slobodou?

O Sartrovi sa hovorilo, že mal veľa mileniek, no nesprával sa k nim pekne. Akosi sa jej nechcelo veriť, že bol ako ostatní, a veril, že ženy nemajú na univerzitách čo hľadať, a že keď mala referát niektorá z mála študentiek, smial sa a strúhal grimasy.

Príbeh nás vracia takmer o sto rokov späť, no autorka píše prekvapivo ľahko, má to moderný tón, ale stále dokázala zachovať dobovú atmosféru. Je inšpirujúce, ako Simone bojovala o svoju slobodu aj intelekt. A to nielen s vonkajšími prekážkami, ale aj s vnútornými pochybnosťami. Je to silná ženská postava, ktorá bojovala za seba, ale zároveň tvorila filozofiu pre ďalšie generácie.

Skvele je vystihnutý historický kontext Paríža 20. storočia, bohémsky a intelektuálny život, filozofické diskusie. Všetko podané čítavo a elegantne. Autorka je vedkyňa, čiže má dostatok informácií, ale tiež navštívila Montparnasse, parížsku Sorbonnu či Sartrov príbytok, aby zachytila autentické prostredie.

Dáma z Montparnassu nie je iba historický životopisný román. Je to príbeh o vzdelaní a ženskej priebojnosti, o intelektuálnej revolte a osobnom boji so sebou aj spoločnosti. Citlivé zachytenie osobného života Simone de Beauvoir, jej boja za slobodu a rozhodnutia, ktoré formovali moderný feminizmus.

Milan Buno, knižný publicista