Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

27. februára 2012

Slováci patria medzi najmenej zadlžených v rámci EÚ



Slovenské domácnosti patria medzi najmenej zadlžené v rámci Európskej únie. Ako však ďalej uvádza Národná banka Slovenska v aktuálnom vydaní odborného bankového časopisu Biatec, ...



Zdieľať
peniaze BRATISLAVA 27. februára (WEBNOVINY) - Slovenské domácnosti patria medzi najmenej zadlžené v rámci Európskej únie.


Ako však ďalej uvádza Národná banka Slovenska v aktuálnom vydaní odborného bankového časopisu Biatec, ide o prirodzený dôsledok krátkej histórie trhu úverov domácnostiam, ktorého dynamický rozvoj sa začal až okolo roku 2003. "Odvtedy dlh domácností rastie rýchlejším tempom ako slovenská ekonomika, ako príjmy aj úspory domácností," informuje centrálna banka.

Napriek rýchlemu rastu úverov zostáva objem úverov domácnostiam na bývanie v porovnaní s hrubým domácim produktom jedným z najnižších v eurozóne. Podobne objem úveru pripadajúci na jedného obyvateľa je na Slovenku najnižší v rámci eurozóny. To však podľa národnej banky nesúvisí len so spomínanou nižšou penetráciou úverov, ale aj s úrovňou príjmov domácností, ktorá neumožňuje slovenským domácnostiam čerpať úvery rovnakého objemu ako v krajinách s vyššími priemernými mzdami.

Trh úverov na bývanie

Na slovenskom úverovom trhu výrazne prevažujú úvery na bývanie, pričom tvoria približne tri štvrtiny z úverov poskytnutých bankami. Je to mierne pod priemerom Európskej únie, ale nad priemerom krajín strednej a východnej Európy. Kým v druhej polovici deväťdesiatych rokov v rámci úverovania dominovali na Slovensku stavebné sporiteľne využívajúce prostredie vysokých úrokových sadzieb a štátnej prémie, začiatkom nového milénia prišiel rozvoj hypotekárneho bankovníctva. S postupným poklesom trhových úrokových sadzieb klesala aj výhoda štátnej bonifikácie a hypotekárne úvery sa v čoraz väčšej miere dopĺňali inými úvermi na bývanie.

Trh úverov na bývanie je spravidla pokrytý bankovým sektorom. Aj preto podľa centrálnej banky zostáva podiel lízingových spoločností a spoločností splátkového financovania na celkovom dlhu domácností relatívne malý, na úrovni len okolo ôsmich percent.

"Tento podiel sa navyše v posledných rokoch znižoval," doplnila národná banka. Dôvodom bola najmä finančná a ekonomická kríza, ktorá ovplyvnila uvažovanie domácností o využívaní úverov a pôžičiek. Rok 2009 preto možno podľa centrálnej banky považovať nielen za najslabší rok z hľadiska rastu úverov domácnostiam od času prvých hypotekárnych úverov, ale aj za obdobie vytriezvenia z prílišného optimizmu.

Financovanie bežnej spotreby cez úver klesol

Záujem domácností o financovanie bežnej spotreby prostredníctvom úverov skôr klesol a ich úverová kapacita sa vo vyššej miere sústredila na bývanie. Dlh domácností vo forme lízingu a splátkového predaja sa dokonca znižoval, zatiaľ čo spotrebiteľské úvery poskytnuté bankami rástli čoraz pomalšie. Úvery na bývanie sa síce tiež spomalili, zostali však najvýraznejšie rastúcou zložkou dlhu domácností. "Podiel úverov na bývanie na celkovom dlhu domácností sa teda aj vplyvom finančnej krízy ešte mierne zvýšil," uviedla Národná banka Slovenska.

Hoci celková zadlženosť domácností meraná podielom na HDP je na Slovensku nižšia, ako je priemer EÚ, náklady na splácanie úverov tvoria podľa centrálnej banky v mnohých slovenských domácnostiach významnú časť ich výdavkov. V rámci priemernej sadzby zo stavu úverov na bývanie, teda úrokov, ktoré domácnosti v priemere platia za svoje úvery na bývanie, Slovensko je "najdrahšou" krajinou v eurozóne.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Ex-organizátori protestov Gorila sa dištancujú od sučasných
<< predchádzajúci článok
Chceme byť bankou stojacou pevne na viacerých ´nohách´