Slovenská spoločnosť vykazuje spomedzi šiestich európskych krajín najvyššiu mieru uzatvárania sa do informačných bublín

Tento jav, nazývaný para-sociálny vzťah, spôsobuje, že útok na politika vnímajú voliči ako útok na blízkeho priateľa a preto odmietajú akúkoľvek kritiku.

Za projektom stoja odborníci a odborníčky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorí analyzovali vzťahy medzi používaním sociálnych sietí, intenzitou psychologickej väzby k lídrom a selektívnym vyhýbaním sa nesúladným informáciám v šiestich krajinách EÚ (Slovensko, Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Švédsko, Česko) na celkovej vzorke 2404 respondentov.

Podľa jedného z autorov štúdie, doktora Pavla Baboša z katedry sociológie: „Jedným z kľúčových zistení je, že sociálne siete nepodporujú uzatváranie sa do informačných bublín automaticky. K selektívnej expozícii vedie až vytvorenie emocionálneho a kognitívneho puta k politickému lídrovi. Sociálne siete totiž umožňujú politikom pôsobiť osobne, spontánne či autenticky – čo je obsah, ktorý ľudia prirodzene interpretujú ako ‚osobný kontakt‘. To následne prehlbuje pocit známosti a dôvery, aj keď ide o jednostranný vzťah.“

Slovensko ako krajina s najvyššou selektívnou expozíciou

Jedno z najvýraznejších zistení sa týka Slovenska. Porovnanie so Švédskom, Nemeckom, Talianskom, Rakúskom a Českom ukazuje, že slovenskí respondenti dosahujú suverénne najvyššie hodnoty selektívnej expozície naprieč všetkými voličskými skupinami.

Na Slovensku dosiahol index selektívnej expozície 54 bodov, čo je vysoko nad hodnotami v krajinách ako Švédsko (40) či Nemecko (39). Znamená to, že slovenský informačný priestor je extrémne fragmentovaný a polarizovaný a občania majú výraznú tendenciu sledovať len im názorovo blízke médiá. Zaujímavosťou je, že najuzavretejšou skupinou nie sú priamo voliči premiérovej strany, ale voliči menších koaličných strán. Tí vykazujú najvyššiu tendenciu ignorovať nesúladné informácie, pravdepodobne preto, že potrebujú „obhajovať“ svoju politickú voľbu v kontexte vládnej koalície.

„Dáta nám ukázali, že na Slovensku neexistuje skupina, ktorá by bola ‚imúnna‘ voči informačným bublinám. Vysokú mieru uzavretosti vykazujú nie len voliči vládnej koalície ale aj priaznivci opozície. Sme svedkami dvojitej fragmentácie, kde sa oba tábory navzájom nepočúvajú a aktívne sa vyhýbajú konfrontácii s iným názorom,“  vysvetľuje Pavol Baboš.

Politik ako „kamarát z Facebooku“

Štúdia prináša do istej miery aj odpoveď na otázku, prečo to tak je. Kľúčom je fenomén tzv. para-sociálnych vzťahov (PSR). Ide o jednostrannú psychologickú väzbu, pri ktorej má volič pocit, že politika osobne pozná, rozumie mu a dôveruje mu tak, ako by dôveroval priateľovi.

Sociálne siete tento efekt masívne zosilňujú.  Politici dnes obchádzajú novinárov a prihovárajú sa ľuďom priamo z obývačky, v neformálnom oblečení či s použitím hovorového jazyka. Táto stratégia „sprostredkovanej autenticity“ vytvára ilúziu intimity. Dáta potvrdili, že čím častejšie ľudia sledujú politiku na sociálnych sieťach, tým silnejší je tento pocit blízkosti k lídrovi. Napríklad podporovatelia Roberta Fica na Slovensku dosahujú v indexe tohto vzťahu mimoriadne vysoké skóre (69 bodov), zatiaľ čo voliči opozície majú k lídrovi koalície vzťah takmer nulový (17 bodov).

Technológia za to nemôže, naše emócie áno

Jeden z najdôležitejších teoretických prínosov štúdie vyvracia mýtus, že za polarizáciu môžu len „zlé algoritmy“ sociálnych sietí. Výskum potvrdil, že samotné používanie Facebooku či Instagramu automaticky nevedie k uzavretosti. Až vzniknutá emocionálna väzba mení spôsob spracovávania informácii.

„Technológia je len nástroj. Skutočným motorom polarizácie je emócia. Akonáhle začnete vnímať politika ako svojho blízkeho, aktivuje sa vo vašom mozgu obranný mechanizmus. Kritické správy o ňom začnete podvedome ignorovať alebo odmietať, pretože to vnímate ako útok na niekoho, na kom vám záleží“ uvádza sa vo výskumnej správe.

Prečo fakty nefungujú?

Zistenia majú zásadný dopad na to, ako chápeme súčasnú politickú komunikáciu. Ak je dôvera k politikovi postavená na pocite priateľstva a intimity, racionálne argumenty a overovanie faktov (fact-checking) strácajú na sile. Pre voliča je psychologicky jednoduchšie odmietnuť pravdivú, no nepríjemnú informáciu, než by mal „zradiť“ svojho obľúbeného lídra.

V prostredí, kde sa politika mení na súťaž  o najsilnejšiu emočnú väzbu, sa diskusia o programoch a riešeniach stáva druhoradou. Slovensko sa tak ocitá v situácii, kde je prelomenie informačných bublín mimoriadne náročné, pretože sú chránené silným pancierom emócii a lojality.

Dôsledky pre demokraciu: argumenty nestačia, ak narážajú na emocionálny vzťah

Výskumníci z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského upozorňujú, že silné para-sociálne väzby môžu výrazne komplikovať snahy o korekciu dezinformácií alebo oslabenie polarizácie. Ak človek vníma politika ako „priateľa“, akýkoľvek kritický výrok môže interpretovať ako osobný útok. To znižuje účinnosť fact-checkingu a podporuje vznik „obranného spracovania“, pri ktorom sa informácie nehodnotia podľa obsahu, ale podľa toho, kto ich vyslovil.