Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

14. júna 2017

Slovenské pohľady venujú spomienku básnikovi J. Jevtušenkovi



Ruský spisovateľ a básnik Jevgenij Jevtušenko



Zdieľať
Ruský spisovateľ a básnik Jevgenij Jevtušenko Foto: TASR/AP
Bratislava 14. júna (TASR) - Júnové číslo mesačníka Slovenské pohľady (na literatúru, umenie a vedu) uvádza úvaha filozofky Etely Farkašovej Aj malé dejiny sú dejiny. Zamýšľa sa v nej nad nevyhnutnosťou „udržiavania kultúrnej kontinuity a pamäti spoločnosti“ ako o nevyhnutnej podmienke dejinného napredovania každého spoločenstva. V tomto zmysle rozhodujúcu úlohu zohráva premyslené vzdelávanie a cieľavedomá výchova mladých generácií, a to rovnako v školských zariadeniach i v rodinách.


Filozofickú esej Marcus Minucius Felix alebo O neopodstatnenosti skepsy napísal Dalimír Hajko. Jej podstatou je analýza historického vývinu vzťahu prvotnej kresťanskej náuky „s vládnucou grécko-rímskou filozofiou a rímskym polyteistickým náboženstvom“.

Autorom literárnovednej štúdie s regionálnou témou Premeny mesta v literatúre je Ivan Halász. Štúdia má podtitul „Levice v sociografických románoch Gézu Féju a Antona Hykischa“. Autor v nej komparatívnou metódou porovnáva regionálne prvky v románe slovenského prozaika Antona Hykischa Atómové leto s románom podstatne staršieho maďarského spisovateľa Gézu Féju Pieseň nad kolískou. Štúdia je opatrená bohatým poznámkovým aparátom.

Rozhovor s dcérou spisovateľa a diplomata Mikuláša Gaceka Milotou Zelinovou na menej známu literárnu tému životných peripetií jej otca i vydavateľských peripetií rukopisu jeho diela Sibírske zápisky pripravil Dušan Kerný. Rozhovor má názov Legionár, diplomat a zatajovaný rusista sa vracia a podtitul Nad matičným rukopisom Päť návratov Mikuláša Gaceka.

Prozaický žáner v čísle zastupuje viacero príspevkov. Najskôr je to historická povesť Ondreja Sliackeho Majster Pavol z Bystrice. Autor v nej opísal, ako sa stalo, že rezbársky majster, ktorého poznáme ako Majstra Pavla z Levoče, najskôr vytvoril dva oltáre v Banskej Bystrici. Jeden z nich je dodnes ozdobou interiéru Kostola Nanebovzatia Panny Márie.

Prózu ešte reprezentuje postmoderne poňatá poviedka Petra Mišáka Zabiť Urbana a  poviedka lužickosrbskej spisovateľky druhej polovice 20. storočia (1934-1971) Marje Mlynkowej Zrelé je každé leto v preklade Petra Čačku.

Lyrický žáner je zastúpený ukážkami z najnovšej tvorby Jána Zambora a Zuzany Kuglerovej. Tu môžeme zaradiť aj pomerne veľký blok aforizmov viac rakúskeho ako nemeckého spisovateľa a vydavateľa Karla Krausa, pôvodom z českého Jičína v preklade Vincenta Šabíka.

Veľký priestor číslo venuje nedávnemu úmrtiu známeho ruského (a sovietskeho) básnika Jevgenija Jevtušenka. Spomienkový blok Jevtušenko stále živý na stretnutia s básnikom, s ukážkami slovenských prekladov niektorých jeho básní, napísal Ľubomír Feldek.

V recenznej rubrike môžeme zaznamenať recenziu Alexandra Halvoníka na súbor autobiografických reflexií Antona Blahu Sme čakárenská generácia a recenziu Margity Ivaničkovej na „reprezentačný výber z poézie slovenskej klasiky 19. a začiatku 20. storočia“, ktorý pod názvom Klenoty slovenskej poézie I na vydanie pripravil Jaroslav Rezník. Všetky publikované básne sú zároveň oživené hlasom na priloženom cédečku. Interpretom v pôvodnom štylistickom a básnickom znení je Jozef Šimonovič.

Spoločenská rubrika, ktorá pretrváva pod názvom Pripomíname si, zaznamenáva týchto júnových deväťdesiatnikov a osemdesiatnikov z oblasti našej literárnej kultúry a iných umeleckých žánrov: Božena Mačingová (95), Mária Kráľovičová (90), Soňa Burlasová (90), Milan Krajčovič (80), Rudolf Urc (80), Emília Došeková (80) a Ľudmila Cvengrošová (80).

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Tri nápady môžu byť inšpiráciou pre výzvy financované z eurofondov
<< predchádzajúci článok
Pred odberom krvi si možno dopriať ľahké raňajky vrátane čaju či džúsu