Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

15. októbra 2016

Slovenskí mykológovia majú laboratórium na skúmanie DNA húb



Slovenskí mykológovia majú v Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave k dispozícii molekulárno-genetické laboratórium na zisťovanie DNA húb. Múzeum ho získalo v tomto roku vďaka fondov Európskej únie a ...



Zdieľať
Slovenskí mykológovia majú v Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave k dispozícii molekulárno-genetické laboratórium na zisťovanie DNA húb. Múzeum ho získalo v tomto roku vďaka fondov Európskej únie a dotácie z operačného programu Veda a výskum. Na snímke mykolgička SNM Ivona Kautmanová pri práci v laboratóriu 15. októbra 2016. Foto: TASR/Pavol Remiaš
Bratislava 15. októbra (TASR) – Slovenskí mykológovia majú v Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave k dispozícii molekulárno-genetické laboratórium na zisťovanie DNA húb. Múzeum ho získalo v tomto roku vďaka fondom Európskej únie a dotácii z operačného programu Veda a výskum.


"Naše múzeum sa zapojilo do celosvetového projektu Barcoding of Live, čo sa dá preložiť ako čiarový kód života," vysvetľuje mykologička SNM Ivona Kautmanová. "Táto iniciatíva asi pred desiatimi rokmi vzišla od kanadských vedcov, s cieľom postupne vytvoriť databázu DNA všetkého živého na svete. Vedci sa dohodli, že sa bude zisťovať iba určitá rovnaká časť reťazca DNA, aby sa dalo porovnávať, čím sa od seba líšia. Samozrejme, že ako prírodovedné múzeum nebudeme zisťovať iba DNA húb, ale aj rastlín a živočíchov na Slovensku," dodala mykologička.

Podľa nej to bude mať "obrovský význam". V súčasnosti sa DNA už bežne využíva napríklad v kriminalistike alebo pri zisťovaní zloženia potravín. V mykológii však ide o prevratnú novinku. V súčasnosti, ak chce mykológ kvalifikovane určiť druh huby, potrebuje nielen dobrý mikroskop. Musí preštudovať aj množstvo mykologickej literatúry, aby zistil, či niekto takúto hubu a jej mikroskopické znaky už popísal, či ide o prvý nález na určitom území, alebo o úplne nový druh. Trvá to niekedy aj niekoľko mesiacov.

"Vytvorenie digitálnej genetickej databázy bude obrovskou výhodou nielen pre profesionálnych mykológov, ale dokonca aj pre bežných hubárov," uviedla Kautmanová. Na zisťovanie DNA je zatiaľ podľa nej potrebné pomerne veľké laboratórium s viacerými prístrojmi. Zároveň je to podľa jej slov "ešte dosť zložitý proces". Predpokladá, že nepotrvá dlho a k dispozícii bude aj kufríkové vybavenie na takéto účely. "Ak niekto nájde neznámu hubu, priamo na mieste z nej odštipne maličký kúsok. Stačí vo veľkosti špendlíkovej hlavičky. Z neho sa dá zistiť DNA. Výsledok pošle, hoci aj mobilným telefónom, na porovnanie do databázy. Vzápätí dostane odpoveď, o akú hubu ide," doplnila Kautmanová.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
P. ZAJAC: Medzinárodný úspech slovenskej literatúry sa nedá vynútiť
<< predchádzajúci článok
A. CODDINGTON: Držím palce slovenským autorom