Smiech ľudí a opíc má spoločné korene

Smiech potom vedci a vedkyne akusticky analyzovali. Napriek tomu, že vokalizácie sa odlišovali, našli spoločné prvky. Zvuky primátov počas šteklenia sa podobajú na tie, ktoré vydávajú, keď sa hrajú. Tieto zvuky majú okrem toho spoločné charakteristiky s ľudským smiechom, upozorňuje štúdia v časopise Current Biology. "Máme rôzne zistenia dokazujúce, že ľudský smiech je hlboko zakorenený v ľudskej biológii, pretože je napríklad prítomný v rôznych kultúrach, smejú sa aj nemé a slepé deti," uviedla Marina Davila Ross z Portsmouthskej univerzity, vedúca autorka štúdie. Sama urobila vyše 800 nahrávok smiechu detí a opíc, ktoré šteklili. Viaceré prvky vo frekvencii, napríklad priemerný a najvyšší bod, mali spoločné všetky sledované subjekty. Odlišnosti zasa poukázali na spoločných predkov. Smiech našich najbližších príbuzných, šimpanzov učenlivých a bonobo, takisto ako aj ľudský, je dlhší a skladá sa z kratších tónov. "Keď sa smejú ľudia, vydávajú stále zvuky: to znamená, že zvukové vlny sa menia veľmi synchronizovane. Našli sme tieto vlastnosti aj u bonobov," vysvetlila Marina Davila Ross. V smiechu orangutanov zaznamenali menej vibrovania, to znamená, že ich hlasivky dokážu vylúdiť menej tónov.

Zo zvukov, ktoré vydávajú opice, sa na ľudské prejavy najviac podobá smiech. Preto sa odborníci a odborníčky domnievajú, že výskum dokazuje spoločný evolučný základ smiechu, ktorý sa neskôr adaptoval do súčasných foriem. Antropológ Robert Barton z Durhamskej univerzity označil výskum za "zábavný, ale nie veľmi prekvapujúci". Vedci a vedkyne už dávno predpokladajú, že smiech má spoločné evolučné korene, dodal.

Informáciu zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.

(SITA)