Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

22. januára 2011

Spoločníci „Ticha“ nemlčia, ale hovoria, spievajú a tvoria...



V septembri sa v priestore na Školskej ulici, vedľa Slovenského rozhlasu a NBS začala nová línia umeleckej tvorby.



Zdieľať
december 2010 - momentka zo skúšky projektu PAŤA A PASTIERI Nie je tam len dramatická tvorba, ale aj domov pesničkárskej a knižnej scény. Viki Janoušková, ktorá tento priestor vedie, dáva teda možnosť tým, ktorí už v Bratislave, v podstate, ani nemajú kde prezentovať svoje umenie. Kým bola totiž ešte rozhlasová relácia Soni Horňákovej Folkfórum live, mohli aspoň folkáci účinkovať v Štúdiu 5 Sro. Dnes už je všetko inak, preto sa Viki Janoušková rozhodla, že v Bratislave vytvorí „ druhú pražskú Violu“.
 
1. Divadielko Ticho a spol. existuje od septembra, teda, svoju prvú sezónu. Máte teda už nejednu reakciu na vaše smerovanie...


 
Reakcie? Sú.... Že je to úžasný názov, taký do dnešnej doby...! Že je tu konečne stála pesničkárska scéna...! Že Paťa Jariabková je anjel, vie úžasne komunikovať so znevýhodnenými ľuďmi...! Že databáza hier – jednoduchý, ale kľúčový nápad, to už tu dávno malo byť...! a tak.

2. Zamerali ste sa na oblasti, ktoré sú na Slovensku len sporadicky zastúpené, pesničkársku, poetickú a dramatickú tvorbu...

 
Tak asi vážnejšie. - Hoci je to jeden priestor, je to viacero línií, a tak i odozvy sú závislé aj od počtu akcií tej ktorej línie. Napríklad, pesničkárska scéna: tu je frekvencia minimálne 2, ak nie 3 koncerty mesačne, čo je na naše pomery veľká frekvencia. To scéne umožnilo zabehnúť sa rýchlo, folkeri či bluesmani sa tu cítia tak dobre a „doma“, že priestor sa za tie necelé 4 mesiace vypracoval na typ priestoru, kde sa oplatí hrať, priestor, kam na koncert prídu tí „podstatní“ ľudia. – A to je nadmieru dôležité v rámci ďalšieho rozvíjania a otvárania sa tejto scény.
Čo sa týka dramatickej, či dramaturgickej tvorby, dá sa sem počítať inscenácia pôvodnej slovenskej hry Metlový tanec študentky réžie Kataríny Lesayovej, ktorá sa ešte v januári a vo februári u nás zahrá a potom asi pôjde „do sveta“ žiť si svojim samostatným životom... Alebo aj performerský zážitok v prvom Klube dramatikov, keď si dramatik Július Gajdoš stvárnil svoju monodrámu nielen presne, ale i s takým „drajvom“, že nejeden herec by sa nemusel hanbiť... No v srdci tejto línie cítim databázu pôvodných slovenských hier na webe, ktorú sme zriadili. Asi pred týždňom vyšlo v jedných novinách, že je tam 10 hier, dnes už je tam 22 hier, a opäť musím dodať, prichádzajú ďalšie. Je to totiž jednoduchá, no asi najúčinnejšie pomôcka pre dramaturgie divadiel, či režisérov, ktorých priťahuje pôvodná dráma a, samozrejme, i pre samotných dramatikov.
No sú tu i iné línie, viď naše mesačné programy...

3. Vy sama ste dramaturgička a rozhlasová autorka , je teda toto spojenie zastúpené v novom divadle vaším snom?

 
Neviem, či sa to dá nazvať snom, ale určite zosobnením mojich skúseností...

4. Máte za sebou silné zoskupenie autorov textov, kníh a hudby, nakoľko aj váš manžel Miloš Janoušek je pesničkár. Pomáha vám aj to?

 
27 rokov sme spolu, keby mi to nepomáhalo... (smiech). – Zoskupenie má zmysel, keď sa siločiary pôsobenia jednotlivých členov aspoň sčítavajú a časom možno potom začnú aj násobiť...

5.Čo sa najviac osvedčilo z umeleckého trojlístka tvorby? Predsalen, máte už mnohé od septembra „odskúšané“...

Prieniky medzi žánrami, spojenia rôznych línií. Či už ide o spojenie bluesovej a folkovej pesničkárskej línie, alebo o spojenie pesničiek a prózy – v Piatom ročnom období skupiny UMK a Mariána Geišberga... Alebo o spojenie ľudí večer venovaný časopisu Fragment...

6. Pri poslednom našom rozhovore sme sa bavili aj o problematike mladých dramatických autorov. Vaša webová stránka má práve im slúžiť, aby nezostávali utajení najmä "prvoautori", teda, aby ich tvorba uzrela svetlo sveta skôr, kým sami zanechajú svoje písanie v skepse, že tvoria iba do "šuflíka"...

Toto sa často stáva aj zavedenejším autorom, divadlá sú dnes ku svojim autorom akosi macošskejší, ako by sa patrilo.

7. Aké novinky ste teda zachytili v tomto smere?

 
Treba asi pozrieť do našej databázy. Sú tam veľké mená, zavedení autori, ale i mladšie ročníky. A tie pravé výsledky sa dostavia, až keď s databázou začnú pracovať divadelní dramaturgovia a režiséri...

8. Musíme popri tomto všetkom spomenúť aj projekt predstavení so znevýhodnenými ľuďmi, ktorý pripravujete s Patriciou Garajovou Jariabkovou a Milošom Janouškom, ktorých mená sme už spomínali. Prvá časť projektu pod názvom Paťa a pastieri mala derniéru v nedeľu, pretože šlo o vianočnú tématiku. Ako a čím budete pokračovať?

 
Veľmi sa na túto prácu teším. Rozbehli sme workshop, v rámci ktorého sa naši herci budú bližšie zoznamovať s pohybom a akciou v divadelnom priestore pod vedením herečky Dáši Rúfusovej a popritom budeme spoločne hľadať témy a situácie novej inscenácie. Akási spoločná kolektívna tvorba inscenácie, ktorá by mala mať premiéru potom niekedy v máji.

9. A, na dôvažok, vaše novoročné predsavzatie? Isto ste si ho ako zakladateľka divadelného zoskupenia dali...
 
Veľmi som ocenila výrok Leopolda Laholu, ktorý som si našla v jeho denníkoch, niečo v tom duchu: Písať a nemať z toho radosť je hriech. Aj vtedy, keď človek nemá z čoho žiť. – Tak toto je moje motto pre tento rok a tento projekt!... (smiech)

Autor: Jana Horváthová

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Nové fotoaparáty Samsung ST95, ST90 a ST65 prinášajú štýlový dizajn a vyšší výkon
<< predchádzajúci článok
Anthony Hopkins si možno zahrá Alfreda Hitchcocka