![]()  | 
        
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
| 
              Utorok  4.11.2025 
         | 
        Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky | 
| 
              Meniny má Karol 
         | 
        Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino | 
| 
              | 
        
             | 
        
              | 
        
                 | 
        
             | 
    
| 
			 | 
Ilustračná fotografia Foto: TASR/Štefan PuškášTo všetko podľa štúdie znamená, že európske lesy nebudú časom dostatočne pohlcovať emisie produkované v energetike, priemysle a doprave. Ďalej sa v nej konštatuje, že "sa myslelo, že toto tempo vydrží ešte desiatky rokov, ale teraz to vyzerá tak, že sa lesy pomaly blížia k bodu nasýtenia. Aby sme úlohu lesov v pohlcovaní skleníkových plynov udržali, treba zmeniť lesnícke stratégie".
Na štúdii pracovali vedci z Fínska, Holandska, Švajčiarska a Talianska.
Ak sa trend nezmení, európske lesy prestanú absorbovať kysličník uhličitý o necelých 20 rokov. Uviedol to Gert-Jan Nabuurs z Wagingenskej univerzity, ktorý skupinu expertov viedol. Paradoxné je, že v Európe je najviac lesov za posledné storočia. Lenže čím sú stromy staršie a rastú pomalšie, tým menej oxidu uhličitého dokážu spracovať.
Nabuurs a jeho skupina navrhujú, aby sa začalo s výberovým výrubom lesov a ich opätovným zakladaním. Omladzovanie by vraj potrebovali najmä lesy v Nemecku a vo Francúzsku.
Bez týchto opatrení sa môže dostať pod tlak aj Európska únia, pokiaľ ide o plnenie cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Do roku 2020 chce EÚ znížiť emisie v porovnaní s rokom 1990 o 20 %. Objem kysličníka uhličitého, ktorý dokážu pohltiť európske lesy, sa pritom môže do tohto cieľa započítať.
Wagingenská univerzita sa v Holandsku ako jediná špecializuje na témy zdravé potraviny a zdravé životné prostredie.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
