Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Ekonomika

03. marca 2011

Štát stojí podpora jedného baníka mesačne takmer 1 800 eur



Podpora štátu na jedného baníka v odvetví ťažby hnedého uhlia predstavuje mesačne 1 793 eur, čo je takmer o 700 eur viac ako jeho mzdové náklady. Upozorňuje na to Inštitút ...



Zdieľať
hornonitrianske bane banik Foto: SITA/Milan GrossBRATISLAVA 3. marca (WEBNOVINY) - Podpora štátu na jedného baníka v odvetví ťažby hnedého uhlia predstavuje mesačne 1 793 eur, čo je takmer o 700 eur viac ako jeho mzdové náklady. Upozorňuje na to Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR. Paradoxne je tak podľa inštitútu mesačná podpora na baníka vyššia ako jeho mzda. Ťažká a nebezpečná práca baníka v súkromnej spoločnosti, ktorej činnosť má negatívny vplyv na životné prostredie, je tak podľa IFP plne dotovaná obyvateľstvom. "Občania by ušetrili 37 mil. eur ročne spolu s menším náporom na životné prostredie, ak by sme vyplácali ťažko pracujúcim baníkom v rizikovom prostredí rovnakú mzdu, ktorá by ich motivovala k preškoľovaniu alebo predčasnému dôchodku," uvádza sa v komentári IFP. Celkové odhadnuté dotácie do uhoľného baníctva podľa inštitútu v roku 2010 dosiahli 96 miliónov eur, čo je približne 17,7 eura na jedného občana. IFP predpokladá, že v roku 2011 to bude viac ako 81 mil. eur. Štát takto podporuje zamestnanosť 4,5 tis. baníkov hnedého uhlia.


Na Slovensku podľa IFP podporujeme ťažbu hnedého uhlia troma spôsobmi. Ide o dotáciu skrytú v cene elektriny, na ktorú sa skladá celá spoločnosť formou vyšších cien, nepriamu podporu oslobodením od spotrebnej dane na uhlie používaného na výrobu elektriny a priamu dotáciu z kapitoly Ministerstva hospodárstva SR. Na Slovensku sa uprednostňuje výroba elektriny z domáceho uhlia od roku 2005. Tento zámer naposledy potvrdila vláda v januári 2010, keď sa rozhodla podporovať výrobu elektrickej energie z domáceho uhlia až do roku 2020 s výhľadom do roku 2035 z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti a spoľahlivosti elektrizačnej sústavy. "Otázna zostáva opodstatnenosť a efektivita podpory nielen z fiškálneho, ale aj environmentálneho hľadiska. Len toto opatrenie podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v roku 2010 zvýšilo koncovú cenu elektriny pre domácnosti približne o 2,3 %, číže asi 3 eura," varuje IFP.

Nepriama dotácia skrytá v cene elektriny predstavuje podľa inštitútu podstatnú časť celkovej pomoci uhoľnému baníctvu. Ministerstvo hospodárstva každoročne vydáva rozhodnutie, ktorým určuje Slovenským elektrárňam povinnosť vyrábať elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia v určitom množstve. Na takúto elektrinu potom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví stanoví doplatok za MWh, ktorý okrem trhovej ceny platia dodávatelia elektriny Slovenským elektrárňam. Zvýšené náklady si dodávatelia premietnu do koncových cien elektriny pre všetky subjekty cez tzv. tarifu za prevádzkovanie systému, ktorá okrem uhoľnej podpory skrýva aj podporu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanou výrobou. Na základe tejto schémy Slovenské elektrárne nakupujú od Hornonitrianskych baní väčšinu ich produkcie menej kvalitného hnedého uhlia.

Oslobodenie od spotrebnej dane na uhlie predstavuje ďalšiu formu nepriamej podpory, ktorá tiež podľa IFP umelo znižuje cenu uhlia a deformuje trh. V roku 2010 pochádza zo slovenských baní približne 2,3 tony hnedého uhlia, ktoré boli použité na výrobu tepla a elektriny, čo predstavuje podporu 24,4 mil. eur. Slovensko zdaňuje iba veľmi malú časť celkovo spotrebovaného uhlia. Od nového roka sa však zrušilo oslobodenie na uhlie používané na výrobu tepla určeného pre domácnosti.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
SNS: Zákony v rozpore s národnoštátnymi záujmami sú dočasné
<< predchádzajúci článok
Objem obchodov na bratislavskej burze vo februári stúpol