11. januára 2006
Napriek tomu, že po tragickej nehode zomrel vo veku 40 rokov, naštartoval so svojimi druhmi dlhodobý proces, ktorý sa cez historické peripetie zavŕšil vznikom samostatnej Slovenskej republiky a jej začlenením do medzinárodných štruktúr. V meste, kde
12. januára pred 150 rokmi po tragickej nehode skonal, sa nášmu velikánovi pokloní zajtra nielen prezident Ivan Gašparovič a plejáda ďalších hostí, ale symbolicky celá republika. Národná spomienka v Modre bude jedným z vrcholov Roku Ľudovíta Štúra, ktorý sa začal už vlani pripomenutím jeho 190. narodenín v Uhrovci a uzavrie ju tohtoročná októbrová slávnosť v Slovenskom národnom divadle.
Ťažko povedať, do akej miery je Štúr dostatočne „akčným“ a aktuálnym hrdinom aj pre dnešnú mládež. Z učebných osnov pre základné školy sa už vytratil, zato maturanti ho na skúškach spoľahlivo uvádzajú ako najväčšiu postavu našej histórie, pričom hneď za ním nasleduje zbojník Jánošík a vedec, generál a štátnik
M. R. Štefánik. Podľa dlhoročnej riaditeľky Múzea Ľudovíta Štúra v Modre Oľgy Pavúkovej na záujme školákov, ktorí tvoria až dve tretiny návštevníkov, sa odráža nielen osobná zaujatosť učiteľov, ale aj rodinná výchova.
„Kým duch v národe, národ žije,“ znie Štúrov výrok, umiestnený aj na jeho modranskom pomníku. Ako však poznamenala istá okoloidúca, namiesto kultu ducha vyznáva dnes mládež kult brucha, a s ním málo ladí Štúr ako presvedčený askét vo všetkom, vrátane očarenia ženami. Aj on mal síce duchovnú priateľku Adélu Ostrolúcku, ale keď sa jeho žiak a veľký obdivovateľ Jozef Miloslav Hurban oženil, Štúrovo rozhorčenie prekračovalo spoločenskú mieru. Zato sa však Hurban pod učiteľovým vplyvom zriekol vínka a stal sa jedným z najväčších bojovníkov proti alkoholu a ďalším nerestiam. „My chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú,“ hlásal Štúr. Tá jeho bola práve taká a niektoré zdroje dokonca naznačujú, že ťarcha osobných problémov a vonkajšie tlaky ho dokonca dohnali k dobrovoľnému odchodu z tohto sveta.
Benjamín Škreko
24hod.sk
