Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

09. júna 2015

Štúrovo dielo Slovanstvo a svet budúcnosti vyšlo aj v ruštine



Na snímke busty (zľava) Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr v Múzeu slovenských národných rád 10. apríla 2015.



Zdieľať
Na snímke busty (zľava) Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr v Múzeu slovenských národných rád 10. apríla 2015. Foto: TASR/Radovan Stoklasa
Bratislava 9. júna (TASR) - Podľa zistení Vladimíra Matulu (1928-2011), nášho najvýznamnejšieho "štúrológa", ktorý celé roky študoval v moskovských štátnych archívoch materiály, týkajúce sa osobnosti Ľudovíta Štúra a nášho národného obrodenia vôbec, Ľudovít Štúr dokončil dielo Slovanstvo a svet budúcnosti už v roku 1851. To znamená, že ho začal písať hneď po revolúcii, po skončení Slovenského povstania 1848-1849, prakticky niekoľko týždňov po neslávnom rozpustení slovenských dobrovoľníkov 21. novembra 1849 v Bratislave pred Grassalkovičovým palácom. Je to veľmi dôležitý fakt, ktorý nám napovedá, aké asi bolo Štúrove vnútorné rozpoloženie, keď v ňom boli ešte čerstvé zážitky z povstaleckých bojov a keď sa čoraz zreteľnejšie ukazovalo, že cisárska Viedeň Slovákov zasa raz odložila hlboko do zásuvky úradníckeho stola a, navyše, opäť nás vydala napospas Budapešti. Tej Budapešti, s ktorou ešte pred niekoľkými mesiacmi bojovala. No a vrcholom mocenského farizejstva bolo, že Ľudovíta Štúra uvrhla pod policajný dozor. Môžeme sa čudovať, že v takej situácii zanevrel Štúr na celý klamársky Západ? A že v tomto rozpoložení mu v texte miestami uniklo aj viacero expresívnych štylistických pasáží?


Podľa všetkého, Ľudovít Štúr toto politické dielo začal písať v rodnom Uhrovci, kde sa uchýlil po revolúcii. No dokončil ho v Modre, kde prišiel ratovať svojich synovcov a netere po predčasne zosnulom staršom bratovi Karolovi.

V predchádzajúcej časti tohto cyklu sme uviedli, ako sa asi dostal rukopis diela za hranice rakúskeho mocnárstva. Skoro desať rokov sa potom dielo túlalo s archívom kniežaťa Obrenoviča, prípadne iných priaznivcov, po Strednej Európe, aby sa nakoniec v roku 1862 dostalo do rúk ruského slavistu Vladimira I. Lamanského. No trvalo ešte celých päť rokov, kým bolo preložené z nemčiny do ruštiny a dokiaľ nasiaklo vôňou tlačiarenskej černe v Moskve „V Universitetskoj Tipografii (Katkov i K*) na Strastnom buľvare.“ Titulný list nad touto informáciou uvádza tento text: „Slavjanstvo i mir buduščago. Poslanije slavjanam s'beregov Dunaja Ljudevita Štura. Perevod neizdannoj nemeckoj rukopisi s primečanijami Vladimira Lamanskago. Izdanie Imperatorskago obščestva istoriji i drevnostej rossijskich pri moskovskom universitete.“

Vydanie diela v roku 1867 ako najvýznamnejšej sprievodnej publikácie k Slovanskému zjazdu práve vtedy nebolo náhodné. V tom roku totiž došlo k rakúsko-maďarskému vyrovnaniu. Pre Slovákov to v praxi znamenalo, že vzápätí sa všetko vrátilo do starých koľají. Vrátane Matice slovenskej, slovenských gymnázií i absolutizujúcich sa jazykových obmedzení. Dielo však bolo vydané, dostalo sa aj na Slovensko a začalo pôsobiť.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Pred začiatkom grilovacej sezóny skontrolujte plynové nádoby
<< predchádzajúci článok
M. VÁROŠ: Van Gogh bol najbiednejší a najdrahší maliar všetkých čias