10. júna 2015
Ľudovít Štúr Foto: TASR/fotoreprodukcia Bratislava 10. júna (TASR) - Podľa názoru viacerých našich historikov, literárnych historikov a najnovšie aj politológov, Štúrovo politické dielo Slovanstvo a svet budúcnosti od samého začiatku hlboko zasiahlo myslenie a postoje slovenských vzdelancov a intelektuálov. Nemajú pravdu. Veď spis bol až do jeho prvého ruského vydania prakticky neznámy a ešte dlho potom ho poznalo iba zopár jednotlivcov. Mýli ich skutočnosť, že politický postoj a názory Ľudovíta Štúra, prezentované v tomto politickom spise, zdieľala celá štúrovská generácia. Janko Kráľ, Samo Chalupka, Sládkovič, Botto, Francisci, Pauliny-Tóth, Kalinčiak, Janko Matúška, Kellner-Hostinský, Mikuláš Dohnány, Samo Vozár, no a - pravdaže, Hurban, Hodža a mnohí iní, boli rovnako rozčarovaní, rovnako smutní i rovnako nahnevaní ako Ľudovít Štúr. A Ľudovít Štúr to napísal a precízne formuloval aj za nich. V tomto zmysle je Štúrovo dielo Slovanstvo a svet budúcnosti odkazom a závetom celej štúrovskej generácie nám všetkým. Všetkým bližším i vzdialenejším generáciám Slovákov.
Pravda je, že po prvom ruskom vydaní začalo pôsobiť aj priamo a pôsobilo stále širšie. Matičná generácia už o ňom vedela a jej príslušníci sa na jeho myšlienky neraz odvolávali. Vedomie o poslaní slovanstva a osobitnom poslaní Slovákov v pohybe nastávajúcich desaťročí im dodávalo odvahu i chuť do národného života, a to napriek všetkým maďarizačným aktivitám. Preto založili Národný dom v Martine, Slovenský spevokol i Slovenské národné múzeum. Preto slovenskí vzdelanci s veľkou vďakou i citovým pohnutím privítali druhé ruské vydanie tohto Štúrovho vedeckého politologického diela v Petrohrade v roku 1909.
Išlo vlastne o reedíciu prvého vydania, akurát sa zmenil vydavateľ a miesto vydania. Titulný list to dokumentuje presne:
„Izdanije Obščestva revnitelej russkago istoričeskago prosveščenija v pamjať Imperatora Aleksandra III. Na sredstva fonda imeni grafa P. S. Stroganova i I. P. Chruščova. Slavjanstvo i mir buduščago. Poslanije Slavjanam s' beregov Dunaja Ljudevita Štura. Perevod neizdannoj nemeckoj rukopisi, s' primečanijami V. I. Lamanskago. Vtoroje izdanije s' biografiev L. Štura i dopolniteľnymi primečanijami prof. T. D. Florinskago i portretom avtora poď redakciej K. Ja. Grota i T. D. Florinskago.“ Nasleduje pečať vydavateľa a miesto a rok vydania „S.-Peterburg. 1909.“
Timofej Dmitrijevič Florinskij (1854-1919) bol medzinárodne uznávaný a aj u nás dobre známy slavista - jazykovedec a etnograf. Má najväčšiu zásluhu na vydaní tejto ruskej reedície Štúrovho diela. Napísal k nemu profesionálny historický úvod a opatril ho poznámkami o menej známych slovenských reáliách. Až na niekoľko nepodstatných pripomienok k niektorým faktom, čo spresnil čas, dielo prijal bez výhrad. Niektoré závery Ľ. Štúra o mimoriadnom poslaní a postavení Ruska v dejinách Európy a ľudstva v nastávajúcich desaťročiach, museli imponovať každému Rusovi.
Všetko však nasvedčuje tomu, že to nebolo len zdvorilostné a patriotické vydanie. V roku 1909 malo Rusko za sebou už jednu veľkú revolučnú skúsenosť a mnoho anarchistických šarvátok, ktoré by sme dnes pripísali na vrub teroristov. No nešlo len o Rusko. Podobnými sociálnymi nepokojmi a revolučnými pohybmi sa nadúvala celá Európa. A Timofej Florenskij - a iste nebol sám, pobadal, že Štúrovo Slovanstvo a svet budúcnosti je v istom slova zmysle aj vizionárske dielo. Štúr v ňom už v polovici 19. storočia predvídal nevyhnutnosť vojnových katastrof, katakliziem a revolúcií, ktoré sa prevalia Európou v nastávajúcom storočí. A nemýlil sa. V roku 1909 prvá svetová vojna bola na spadnutie.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR