Tabule v Petržalke majú varovať pred kliešťami

Foto: Ilustračné foto SITA, AP


BRATISLAVA 25. apríla (WEBNOVINY) - Návštevníci Sadu Janka Kráľa na petržalskej strane Dunaja v Bratislave majú od soboty, 24. apríla, možnosť získať počas svojej prechádzky viac informácii o prítomnosti kliešťov v okolí Petržalky. Práve informačné tabule majú za cieľ varovať a nabádať ľudí na zvýšenú ostražitosť pri pohybe v prírode. "Na území Slovenska viac ako v 99 percentách z kliešťov človeka napáda kliešť obyčajný. Najcharakteristickejším stanovišťom tohto druhu sú listnaté a zmiešané lesné porasty s dostatočným podrastom a pastviny s krovinatým porastom do nadmorskej výšky 600 až 800 metrov. Môžeme sa s ním však stretnúť aj v parkoch alebo nedostatočne obrobených, zaburinených záhradách,“ uviedol Mirko Slovák z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý sa venuje výskumu kliešťov. "Nacicaná samička môže vyklásť až 3000 vajíčok, z ktorých sa vyliahnu šesťnohé larvy. Tieto sa po nacicaní metamorfujú na osemnohé nymfy. Larvy a nymfy sú v nižších partiách trávy. Dospelé jedince sa zdržujú na koncoch vysokej trávy alebo kríkoch, odkiaľ sa prichytávajú na okoloidúce psy, mačky, alebo iné domáce a divoko žijúce zvieratá," dodal.

Kliešte nie sú nebezpečné pre samotné uhryznutie, ale pre fakt, že sú nositeľmi nebezpečných chorôb ako sú kliešťová encefalitída a lymská borelióza. Borelióza je choroba, ktorá sa dá liečiť, pri encefalitíde sa lekári snažia len zmierniť príznaky. "Je to zápal mozgových blán a mozgu s možnými následkami čiastočného až úplného ochrnutia. Proti tomuto ochoreniu však jestvuje účinná prevencia," vysvetlila Ľubica Piesecká z Fakultnej nemocnice v Nitre. Pôvodcom kliešťovej encefalitídy je vírus, ktorý dokáže prežiť u rôznych hostiteľov. Choroba prebieha v dvoch vlnách. Začiatok ochorenia pripomína ľahkú virózu s bolesťami hlavy, zvýšenou teplotou, sťaženým dýchaním. Po pár dňoch príznaky ustúpia, pacient sa cíti relatívne zdravý. Po ďalšom týždni môže nastúpiť druhá fáza, a to zápal nervového systému, mozgu, mozgových obalov a miechy. Nastupujú vysoké teploty, bolesti hlavy migrénového typu, vracanie, svetloplachosť, nesústredenosť, poruchy koncentrácie. V najzávažnejších prípadoch môže viesť choroba až k ochrnutiu, chronickým bolestiam hlavy a výnimočne sa môže skončiť aj smrťou.

Agentúru SITA o tom informovala Pavlína Ontková z agentúry Snowball Communications.

SITA