Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

15. júla 2015

Teherán a Washington navrhujú pre jadrovú dohodu na Nobelovu cenu



Ministri zahraničných vecí zľava Nemecka Frank-Walter Steinmeier, Francúzska Laurent Fabius, Číny Wang I, EÚ Federica Mogheriniová (v strede) a sprava Ruska Sergej Lavrov, Veľkej Británie Philip Hammond a USA John Kerry počas rokovania ...



Zdieľať
Ministri zahraničných vecí zľava Nemecka Frank-Walter Steinmeier, Francúzska Laurent Fabius, Číny Wang I, EÚ Federica Mogheriniová (v strede) a sprava Ruska Sergej Lavrov, Veľkej Británie Philip Hammond a USA John Kerry počas rokovania o iránskych rozhovoroch v hoteli Palais Coburg, kde sa za zatvorenými dverami konali nukleárne rozhovory s Iránom, vo Viedni 13. júla 2015. Foto: TASR/AP
 


Oslo 15. júla (TASR) - Medzi reakciami na dosiahnutie dohody v jadrovom spore medzi svetovými veľmocami a Iránom sa objavili aj návrhy, aby Teheránu a Washingtonu ako hlavým aktérom za ich úsilie udelili tohtoročnú Nobelovu cenu mieru.

Agentúra Reuters citovala príspevok bývalého švédskeho premiéra Carla Bildta na sieti Twitter, podľa ktorého bude mať Nobelov výbor "tento rok oveľa jednoduchšiu prácu". Agentúra IRNA medzitým uviedla, že Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru navrhol ako kandidátov na prestížne ocenenie iránskeho ministra zahraničných vecí Mohammada Džaváda Zarífa a jeho amerického rezortného partnera Johna Kerryho.

Udelenie Nobelovej ceny mieru iránskemu a súčasne i americkému vedeniu by podľa Reutersu zodpovedalo tradícii oceňovať v rokoch končiacich na päťku mierové zásluhy týkajúce sa nukleárnych otázok, čo má pripomínať jadrové útoky na japonské mestá Hirošima a Nagasaki z roku 1945.

Myšlienka však naráža na "mnohé pochybnosti o vhodnosti vzdávania pocty Iránu, ktorý neuznáva Izrael a podporuje jeho nepriateľov, čelí pravidelnej medzinárodnej kritike ohľadne ľudských práv a Washingtonom bol dlho odsudzovaný ako súčasť 'osi zla'", uviedol Reuters. V prípade Spojených štátov zase poukazuje na skutočnosť, že v roku 2009 vyvolalo kritiku rozhodnutie udeliť Nobelovu cenu mieru začínajúcemu prezidentovi Barackovi Obamovi, ktorý ju získal okrem iného aj za úsilie zastaviť šírenie jadrových zbraní.

Riaditeľ Inštitútu pre výskum mieru v Osle Kristian Berg Harpviken v rozhovore pre Reuters vyjadril istotu, že Nórsky Nobelov výbor takýto návrh "seriózne posúdi" i napriek "vážnym obmedzeniam".

Irán a skupina šiestich svetových veľmocí vrátane Spojených štátov v utorok zavŕšili dlhoročné rokovania s cieľom obmedziť sporné jadrové aktivity Teheránu výmenou za stiahnutie medzinárodných sankcií voči islamskej republike.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Kurz eura klesol na 1,0935 USD/EUR
<< predchádzajúci článok
Spojené štáty zasiahli voči hackerskému internetovému fóru Darkode