Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Šport    Tenis

27. septembra 2005

Teraz vidím, aká je to ťažká cesta



Rozhovor s kapitánom nášho tímu Milošom Mečířom



Zdieľať
Kedy ste boli presvedčený o tom, že s Argentínou nemôžeme prehrať?
- Až po mečbale. Človek nikdy nevie, čo sa stane, môže prísť zranenie alebo podobne. Tenis je špeciálne šport, kde treba hrať do poslednej loptičky.
Čo bolo rozhodujúcim momentom v tomto zápase?
- Naši chlapci zahrali naozaj dobre. Vynikajúci výkon podal Karol Beck, našiel dobrý recept na Coriu. Tento povrch mu sedí a maximálne to využil. V štvorhre ma chlapci príjemne prekvapili. Vedel som, že to bude jeden z kľúčových bodov. Keby takto hrávali aj spolu na turnajoch, tak majú šancu. V nedeľňajšom zápase si Dominik veril na Coriu. Viackrát ho už porazil, pozná jeho údery, ktoré preňho nie sú také nebezpečné ako Nalbandianove.
Vo finále nás čaká Chorvátsko. Čo by mohlo platiť na Ljubičiča a spol.?
- Chorváti sú veľmi nepríjemní. Ljubičič ešte neprehral tento rok žiadny zápas v Davis Cupe. Vieme, že vzájomná bilancia našich s chorvátskymi tenistami nie je až taká dobrá.
Hovorí sa o tom, že sa asi nebude môcť hrať v NTC...
- Tu sme síce zvyknutí, ale zdá sa mi to trošku malé. Už aj na semifinále to praskalo vo švíkoch. Je to vec oragnizátorov, ale väčší štadión by nezaškodil. Videli sme, že záujem o lístky bol veľký.
Čo hovoríte na publikum?
- Bolo skvelé. Neúnavne povzbudzovali a atmosféra bola vynikajúca.
Všetci chlapci sa dali po zápase ostrihať dohola a chystali sa aj na vás. Úspešne ste im unikli.
- Ja sa len vyhýbam násiliu. Nie som za to, aby sa niekomu ubližovalo. Hráči urobili síce nejaké vyhlásenie, ale mohli sa opýtať aj tých čo sa to týka. Je to pekné, to ich nadšenie. Ja by som možno urobil niečo iné, ale na toto nemám chuť.
Vy ste si v Davisovom pohári vyskúšali aj pozíciu hráča, aj kapitána. Je medzi tým veľký rozdiel v tom nervovom vypätí, keď sa rodí taký úspech?
- Záleží na tom, z akého uhla sa na to pozeráte. Hráč si odohrá svoje a nervozitu môže striasť pohybom na kurte. Stane sa, že sa mu nedarí a prehrá jeden zápas, ale sú tu ešte ostatní. Je to tímová súťaž. U kapitána je možno viac stresu pred žrebom, určiť správnu zostavu. V samotnom zápase už musí veriť, že jeho rozhodnutia boli dobré. Najhoršie je, keď sa stav prevaľuje z jednej strany na druhú a keď sa definitívne láme. V športe to však býva tak, že dosiahnutý výsledok si uvedomíme až po niekoľkých rokoch.
Vy si teraz uvedomujete to, čo ste s tímom dosiahli?
- Ja som bol v semifinále dvakrát ako hráč. Prvý raz sme prehrali vo Švédsku, no krátko predtým Československo vyhralo Davis Cup, takže sa mi to nezdalo ako veľká vec. Po dvanástich rokoch vidím, aké ťažké je dostať sa do semifinále. Je to pekný zážitok.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
„Umlčaný“ Čech čaká plný dom
<< predchádzajúci článok
Siedma hviezdička pre talianskeho fenoména