Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

14. marca 2016

Tieto historické udalosti predchádzali vzniku Slovenského štátu



Na snímke oslavy 2. Celoštátneho nástupu Hlinkovej mládeže v Bratislave, r. 1943, autor Jozef Teslík.



Zdieľať
Na snímke oslavy 2. Celoštátneho nástupu Hlinkovej mládeže v Bratislave, r. 1943, autor Jozef Teslík. Foto: REPROFOTO TASR – Milan Kapusta
Bratislava 14. marca (TASR) – Dňa 14. marca uplynie 77 rokov od vyhlásenia Slovenského štátu. K jeho vyhláseniu prišlo po návrate Jozefa Tisa z nemeckého Berlína po demisii vlády premiéra Slovenskej krajiny Karola Sidora a po hlasovaní poslancov na mimoriadnej schôdzi slovenského snemu.


Dr. Jozef Tiso u ríšského kancelára Adolfa Hitlera 13. marca 1939. Foto: Archív TASR


Na snímke fotografia, ktorá vznikla počas odhalenia pomníka nemeckým vojakom v Podolku, ktorí padli v Poľsku, r. 1940, autor neznámy. Foto: REPROFOTO TASR – Milan Kapusta


Na snímke prezident Slovenského štátu Jozef Tiso počas cirkevno - národnej manifestácie v Skalistom, r. 1941, autor neznámy. Foto: REPROFOTO TASR – Milan Kapusta




Slovenský štát sa od prijatia ústavy 21. júla 1939 nazýval Slovenská republika (1939-1945).

Výberová chronológia historických udalostí, ktoré predchádzali vzniku Slovenského štátu:

Československá republika (ČSR) mala územnosprávne krajinské (zemské) zriadenie. Slovenská krajina existovala v rokoch 1928-1939, z toho v rokoch 1928-1938 skôr ako formálna jednotka a od jesene 1938 do marca 1939 ako autonómne územie.

12.-13. 3. 1938 - Nacistické Nemecko zabralo Rakúsko. Slovensko sa ocitlo priamo na hraniciach Tretej ríše.

19. 8. 1938 - Poslanci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) predložili Národnému zhromaždeniu ČSR v Prahe návrh zákona o autonómii Slovenska.

12. 9. 1938 - V nemeckom Norimbergu sa Adolf Hitler na zjazde Nemeckej národnosocialistickej strany ultimatívne dožadoval práva na sebaurčenie pre 3,5 milióna Nemcov v ČSR

14. 9. 1938 - Predseda Sudetonemeckej strany Konrad Henlein v osobitnom vyhlásení požiadal o odstúpenie českého pohraničia s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom Nemecku.

23. 9. 1938 - Vláda ČSR odmietla požiadavku na odstúpenie pohraničia a vyhlásila všeobecnú mobilizáciu.

26. 9. 1938 - Noví slovenskí ministri predložili na zasadnutí vlády ČSR národné požiadavky.

30. 9. 1938 – Predstavitelia Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska a Talianska podpísali v nemeckom Mníchove dohodu, podľa ktorej musela ČSR odstúpiť pohraničie s prevažujúcim nemeckým obyvateľstvom (Sudety) Nemecku. Mníchovská dohoda (Mníchovský diktát) obsahovala aj podmienku, že československá vláda musí odstúpiť ďalšie územia Poľsku a Maďarsku.

1. 10. 1938 - Vláda ČSR prijala Mníchovský diktát.

5. 10. 1938 - Prezident ČSR Edvard Beneš abdikoval.

6. 10. 1938 - Na stretnutí popredných politických predstaviteľov Slovenska v Žiline, zorganizovanom vedením HSĽS, podpísali vyhlásenie o autonómii Slovenska.

7. 10. 1938 – Vláda ČSR prijala vyhlásenie o autonómii a vymenovala prvú vládu autonómnej Slovenskej krajiny. Na jej čele stál Jozef Tiso.

9. 10. 1938 - Päťčlenná prvá autonómna vláda Slovenskej krajiny na čele s Jozefom Tisom sa v Bratislave slávnostne ujala moci.

2. 11. 1938 - Pod diktátom hitlerovského Nemecka bola v rakúskej Viedni medzi Maďarskom, Poľskom a ČSR podpísaná Viedenská arbitráž. Na jej základe horthyovské Maďarsko okupovalo južné a východné Slovensko a Poliaci obsadili niektoré obce na Spiši a Orave.

22. 11. 1938 - Národné zhromaždenie ČSR v Prahe prijalo ústavný zákon o autonómii Slovenskej krajiny. ČSR sa začala písať ako Česko-Slovenská republika.

30. 11. 1938 - Národné zhromaždenie ČSR zvolilo v Prahe za československého prezidenta Emila Háchu.

18. 12. 1938 - Uskutočnili sa voľby do Snemu Slovenskej krajiny. Zvíťazila HSĽS, ktorá získala 97,5 percenta hlasov.

18. 1. 1939 - V Bratislave sa konalo prvé zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny.

20. 1. 1939 - Prezident ČSR Emil Hácha vymenoval novú vládu Slovenskej krajiny. Jej predsedom sa stal Jozef Tiso.

21. 2. 1939 - Premiér Slovenskej krajiny Jozef Tiso predniesol programové vyhlásenie slovenskej vlády, ktoré proklamovalo budovanie štátu slovenským národom.

9. 3. 1939 - Na zasadnutí česko-slovenskej vlády jej predseda Rudolf Beran obvinil slovenských ministrov z protištátneho separatizmu. Prezident ČSR Emil Hácha oznámil, že pozbavil Jozefa Tisa úradu predsedu slovenskej vlády.

9.-10. 3. 1939 – Na Slovensku sa uskutočnila rozsiahla vojensko-policajná akcia, vyhlásili štatárium. Prezident ČSR Hácha suspendoval autonómnu vládu Slovenska. V Bratislave vojsko v súčinnosti so žandármi obsadilo policajné riaditeľstvo, vládnu budovu, rozhlas a ďalšie verejné budovy. Boli internovaní poprední zástancovia rýchleho osamostatnenia Slovenska. Obyvatelia krajiny protestovali, niekde došlo aj k ozbrojenému odporu.

11. 3. 1939 - Prezident ČSR Emil Hácha vymenoval novú, sedemčlennú slovenskú vládu na čele s Karolom Sidorom bez Jozefa Tisa.

12. 3. 1939 - Slovenský premiér Karol Sidor odmietol požiadavku nemeckých vyjednávačov na okamžité osamostatnenie Slovenska.

13. 3. 1939 - Po opakovaných nemeckých žiadostiach odcestoval do Nemecka Jozef Tiso. V Berlíne naňho minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop a osobne ríšsky kancelár Adolf Hitler vyvíjali nátlak na okamžité vyhlásenie Slovenského štátu. Hitler ultimatívne vyslovil návrh, že buď vyhlásia samostatné Slovensko, alebo sa jeho územie rozdelí medzi Maďarsko a Poľsko. Tiso odmietol. Telefonátmi s Bratislavou a Prahou však zariadil, aby prezident ČSR Emil Hácha na nasledujúci deň zvolal Snem Slovenskej krajiny.

14. 3. 1939 - Po informácii Jozefa Tisa o rozhovoroch v Berlíne Snem Slovenskej krajiny prijal demisiu vlády Karola Sidora a odhlasoval vyhlásenie Slovenského štátu.

21. 7. 1939 – Prijali Ústavu Slovenskej republiky, na ktorú sa premenoval Slovenský štát.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Pri zásahu proti drogovému kartelu v Mexiku zahynulo 10 ľudí
<< predchádzajúci článok
Útok v Ankare má už 32 obetí, vláda stopla prístup na sociálne siete