Trajkoski necháva na publiku, aby si našlo cestu k obľúbenej melódii

Skopje/Bratislava 16. marca (TASR) - Počas všetkých tých rokov mojej kariéry sa pokúšam zachytiť jedinú melódiu. Zatiaľ sa mi to nepodarilo. Možno jedného dňa, povedal v rozhovore pre TASR Goran Trajkoski, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov súčasnej macedónskej hudobnej scény.


Spevák, hudobník a skladateľ sa uplynulých 15 rokov venuje najmä skladaniu hudby pre divadelné hry - v rodnom Macedónsku, ale i za jeho hranicami. Divadlo predstavuje jeho existenciu, znamená pre neho "viac než význam".

Trajkoski (50), vokalista s nezameniteľným hlasom a hudobník s osobitým prejavom, považuje v súčasnej dobe za najdôležitejšie skromnosť a pokoru.

Zakladateľ skupiny Anastasia a niekdajší člen macedónskej kapely Mizar sa podľa vlastných slov počas uplynulého desaťročia izoloval od miestneho i globálneho hudobného mainstreamu. Anastasia bola charakteristická tvorbou, v ktorej sa stretávali byzantské, východné a etnické macedónske rytmy. Mizar so svojou rockovou avantgardou v Macedónsku i vtedajšej Juhoslávii získal štatút kultovej kapely. V rozhovore, ktorý je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, Goran Trajkoski uviedol, že diskusie o modernej hudbe necháva na kritikov a tvorcov verejnej mienky. Na publiku zasa, aby si našlo cestu k svojej obľúbenej melódii.

Slovenskému publiku môžete byť známy v súvislosti s úspešným sountrackom k filmu macedónskeho režiséra Milča Mančevského pod názvom Pred dažďom z roku 1994. V tom čase ste boli členom – zakladateľom skupiny Anastasia. Aké boli vaše hudobné začiatky?

K mojim prvým hudobným krokom došlo počas punkovej explózie koncom 70. a začiatkom 80. rokov. Bol som tínedžer a začínal som s hrou na basgitaru v skupinách Afektiven naboj a Saraceni. Neskôr prišiel môj prvý miestny úspech so skupinou Padot na Vizantija v polovici 80. rokov. Kapela však existovala iba rok a pol. Predtým, ako som založil Anastasiu, som sa podieľal na projekte Aporea a začal som pracovať ako skladateľ a hudobný interpret v divadle – čomu sa profesionálne venujem dodnes.

Boli ste členom kultovej macedónskej skupiny Mizar. Aké máte spomienky na toto obdobie?

Súčasťou Mizaru som bol dvakrát. Prvýkrát v rokoch 1986-87 ako basgitarista, keď sme spravili prvý album Mizaru. Druhýkrát to bolo počas rokov 2003-2006, keď som sa ako vokalista podieľal na albume Terrible Beauty (Kobna ubavina). Obe obdobia sa pre skupinu považujú za najúspešnejšie z hľadiska publika i z hľadiska kritiky. Čas strávený v Mizare bol pre moju kariéru veľmi dôležitý pre rozvinutie môjho záujmu skúmať putá medzi tradičnou a modernou hudbou; predovšetkým pre nájdenie rozhraní, kde sa obe hudobné tradície spájajú, kde sa môžu o seba opierať a pevne stáť bez toho, aby sa navzájom zničili alebo si navzájom hudobne ublížili.

Spektrum vašich aktivít a práce s hudbou je pomerne široké. Ktorý zo žánrov vám je najbližší?

Mojím súčasným zamestnaním je hudobný skladateľ pre Macedónske národné divadlo. Počas uplynulých 15 rokov som raz alebo viackrát pracoval v takmer každom divadle v Macedónsku a od roku 1988 - keď som skomponoval svoju prvú divadelnú muziku - až dodnes som urobil viac než 60 divadelných hudobných diel v Macedónsku, celom balkánskom regióne i v Rusku.

Je to pre mňa ťažké rozhodnutie, keď sa mám pri rozprávaní o hudobných žánroch postaviť na stranu jedného z nich, rozhodnúť sa pre nejaký z nich. Nie som totiž oddaný hudobným žánrom ako takým, ale mám pocit – ktorý je bezpochyby celkom osobný – že sa počas všetkých tých rokov mojej kariéry pokúšam zachytiť jednu a tú istú hudobnú melódiu. A stále som ju nechytil. Možno jedného dňa ...

Ako by ste opísali Gorana Trajkoského ako osobnosť?

To je niečo, čo ja nikdy nebudem schopný urobiť správne. Vždy sa cítim nesvoj, keď sa pokúšam hovoriť o sebe. Prvou prekážkou je môj zmysel pre neschopnosť hovoriť o sebe samom v pozitívnom zmysle, kladenie komplimentov sebe samému, čo je, domnievam sa, dosť primitívne a necivilizované. Druhá vec je, keď o sebe hovorím skromne – vtedy má väčšina tohto márnomyseľného sveta sklony 'obviniť' ma z falošnej skromnosti. Nechajme však možné domnienky bokom.

Sám seba vidím ako slepého žobráka, ktorý sedí na križovatke ciest a prosí o 'talent' (mincu) inšpirácie. Ak dostanem tú mincu, vtedy budem môcť niečo povedať prostredníctvom svojej hudobnej slovnej zásoby. Preto sa nepovažujem za niekoho, kto hudbu vymýšľa alebo diskutuje o nej, ale za niekoho, kto prosí o kúsok inšpirácie – o nádych.

Aký je váš názor na súčasnú hudobnú scénu v Macedónsku i vo svete?

Uplynulé desaťročie som sa izoloval od hudobného mainstreamu, či už miestneho alebo globálneho. Hudobný fanúšik, alebo hudobný kritik, vo mne v istom zmysle zomreli. Znenazdajky som sa našiel ako poslucháč hudobnej histórie. Kedykoľvek robím nejaký projekt pre divadlo, spravím výskum možného hudobného 'scénografického' pozadia tohto projektu. Nezáleží na tom, či je to dielo od Bertolda Brechta alebo klasická antická dráma či komédia. Nechávam na profesionálnych kritikoch alebo tvorcoch verejnej mienky, aby hovorili o modernej hudbe. Na publiku zasa, aby si našlo cestu k svojej obľúbenej melódii.

Čo pre vás znamená divadlo?

Ako som už predtým povedal, profesionálne sa zaoberám divadlom ako hudobný spolupracovník. Pracujem na rôznych veciach – od skladania hudby pre divadelné hry až po nácvik, skúšanie a vystupovanie na javisku spolu s hercami. Divadlo predstavuje moju existenciu počas uplynulých 15 rokov, pozostáva z neho môj život. Divadlo pre mňa znamená viac než "význam".

Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?

Viem, že tento svet, v ktorom žijeme, je plný neviery, pýchy a samoľúbosti. Takisto viem aj to, že moje názory bežným predstaviteľom súčasnej konzumentskej spoločnosti pripadajú 'zaostalé' a konzervatívne. Napriek tomu uznávam jedinú pravdu, ktorej verím: Jediným zdrojom inšpirácie na všetko v tomto vesmíre je Duch svätý, Pán a darca života, a tak je to aj v mojom prípade. Ako som predtým povedal, nepokúšam sa vymýšľať, len prosím o milosť, o inšpiráciu.

Na hudobných projektoch ste pracovali s množstvom ďalších umelcov. Ktoré oceňujete najviac?

U umelca je, domnievam sa, bežné, že najviac oceňuje práve svoje nedávne projekty. Mojimi poslednými boli album Porta Macedonia 2008, na ktorom som spolupracoval s Alexandrom Veljanovom z (nemeckej kapely, pozn. TASR) Deine Lakaien. Druhým bol projekt Bioscopia s Elenou Hristovou.

Máte do budúcna nejaké konkrétne hudobné plány?

Áno, môj sólo-album, ktorý pripravujem takmer desaťročie dozadu. Dúfam tiež, že spolu s pánom (Alexandrom) Veljanovom dokončíme náš druhý spoločný projekt. Zároveň je vždy čo robiť aj v divadle. Tento rok by sa, ako dúfam, mali zrealizovať aj najmenej tri divadelné projekty.

Čo by ste odkázali na Slovensko?

Toto je náš prvý kontakt, teší ma, že vás spoznávam. Dúfam, že sa čoskoro uvidíme aj v skutočnom svetle, na skutočnom hudobnom stretnutí.









Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR