Úradný preklad, apostille a superlegalizácia: O čo ide a kedy ich budete potrebovať

Či už ide o vybavenie trvalého pobytu, uznanie diplomu zo zahraničia alebo sobáš s cudzincom, často sa ocitáme v spleti administratívnych požiadaviek. Prekvapila vás požiadavka úradného prekladu s apostilou alebo superlegalizáciou? V článku sa dozviete, kedy ich budete potrebovať.

Úradný preklad

Úradný preklad (nazývaný aj overený alebo súdny preklad) je preklad, ktorý vyhotovuje prekladateľ zapísaný v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Kvalitné úradné preklady si vyžadujú skúseného úradného prekladateľa nielen s vynikajúcou znalosťou danej jazykovej kombinácie, ale aj s hlbokou znalosťou terminológie a kontextu odborných dokumentov.

Takýto preklad je právne záväzný a obsahuje špecifické náležitosti – prekladateľská doložka, pečiatka, podpis a previazanie s originálom trikolórou. V súčasnej dobe existuje už aj jeho elektronická forma.

Slúži najmä na úradné alebo právne účely pre verejné inštitúcie, políciu, súdy a podobne. V niektorých prípadoch je potrebné aj vyššie overenie, ktoré by ste mali urobiť ešte pred samotným prekladom dokumentu – apostille alebo superlegalizácia.

Overenie verejných listín

Apostille a superlegalizácia sú dva spôsoby overovania verejných listín (napr. rodné listy, vysokoškolské diplomy, výpisy z obchodného registra a ďalšie) na medzinárodné použitie. Oba tieto procesy zabezpečujú, aby bol dokument vydaný v jednej krajine právne uznávaný v inej krajine.

Apostila (alebo apostille) je zjednodušený spôsob overenia pravosti dokumentu medzi krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru. Ak má krajina podpísaný tento dohovor so Slovenskou republikou, dokument stačí overiť tzv. apostilou, ktorú vydáva príslušný úrad v krajine pôvodu dokumentu.

Superlegalizácia je zložitejší proces overovania dokumentov, ktorý sa vyžaduje v prípade, ak krajina nie je zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru a nemá so Slovenskom bilaterálnu dohodu o právnej pomoci. V tomto prípade musí byť dokument overený príslušným orgánom v krajine pôvodu (napr. ministerstvom) a následne overený aj zastupiteľským úradom Slovenskej republiky (napr. veľvyslanectvom).

 

Zdroj foto: fizkes / Adobestock.com