![]()  | 
        
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
| 
              Utorok  4.11.2025 
         | 
        Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky | 
| 
              Meniny má Karol 
         | 
        Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino | 
| 
              | 
        
             | 
        
              | 
        
                 | 
        
             | 
    
| 
			 | 
20. októbra 2013
USA použili v auguste 1945 jadrové zbrane proti dvom japonským mestám
Dátum 6. august sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní - známy je aj pod názvom Deň Hirošimy.
Zdieľať
Tokio 20. októbra (TASR) - Dátum 6. august sa stal Svetovým dňom boja za zákaz jadrových zbraní - známy je aj pod názvom Deň Hirošimy.
				
                    
                    
                    
Atómový hríb nad Hirošimou Foto: TASR/AP
V ten deň v roku 1945 americké letectvo zhodilo jadrovú bombu na japonské mesto Hirošima. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, letectvo USA bombardovalo jadrovou náložou aj mesto Nagasaki. Ten dátum si svet pripomína ako Deň Nagasaki.
Rok 2010 sa v spojitosti s útokmi na japonské mestá viaže s pamätnou udalosťou - úmrtím jediného človeka, ktorý prežil zhodenie jadrových bômb na obe mestá. Cutomu Jamaguči vo veku 94 rokov zomrel 4. januára 2010 na rakovinu žalúdka v Nagasaki. Japonsko v ňom "prišlo o jedného z najdôležitejších svedkov tých čias". Na hrozby jadrových zbraní v roku 2006 upozornil aj na pôde OSN.
Spojené štáty sa v osobe svojho veľvyslanca v Japonsku Johna Roosa v roku 2010 prvýkrát zúčastnili na spomienkovej akcii na obete prvého útoku s jadrovými bombami zo 6. augusta 1945 v Hirošime.
Hirošima 6. augusta 1945 Foto: TASR/AP
Po skončení druhej svetovej vojny v Európe sa americká i britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí. Chceli poraziť Japonsko ešte pred vstupom vtedajšieho ZSSR do vojny proti nemu, aby si tak zabezpečili rozhodujúci vplyv v oblasti. Na dosiahnutie tohto vojensko-strategického a politického cieľa si zvolili atómovú bombu.
Už v priebehu druhej svetovej vojny sa podarilo v USA realizovať nákladný, tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s atómovou bombou uskutočnili Američania pri Almogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie.
Pre americké vládnuce kruhy bola atómová bomba hlavnou zbraňou ich politického nátlaku v úsilí o svetovládu. Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman príkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá - Hirošimu a neskôr 9. augusta 1945 na Nagasaki.
 Foto: TASR/AP
Dňa 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času nad Hirošimou - prístavným mestom na ostrove Honšú - americké bombardovacie lietadlo B-29 "Enola Gay" zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov padák s jadrovou náložou.
Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby "Little Boy", zloženej z uránu U-235 s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20.000 ton TNT.
Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu. Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Pri útoku zahynulo 70.000-80.000 ľudí a vyše 100.000 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce osôb a postihnutou ostala ďalšia generácia.
Nagasaki Foto: TASR/AP
Japonsko niekoľko dní po zhodení atómových bômb kapitulovalo. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.
Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní. V septembri 1956 bola otvorená nemocnica pre obete bombardovania vo štvrti Sendamati. V auguste 1964 Svetová rada mieru udelila Hirošime ako prvému mestu na svete zlatú medailu Joliota Curieho.
 Na snímke japonská žena sa modlí pred pamätníkom v mierovom parku ležiacom neďaleko epicentra výbuchu v Nagasaki v piatok 9. augusta 2013. Foto: TASR/AP Photo
V deň zvrhnutia bomby sa v Japonsku i na celom svete konajú protesty odporcov nukleárneho zbrojenia.
Portál hiroshimacommittee.com pri príležitosti 68. výročia zhodenia jadrových bômb na mestá Hirošima a Nagasaki, ktoré si svet pripomenul 6. a 9. augusta 2013, upozornil na skutočnosť, že svet síce venuje veľkú pozornosť Iránu a Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR) za ich jadrový program. Zároveň však svet a najmä Austrália ignoruje rozsiahly arzenál USA, jeho súčasnú sofistikáciu či na jeho pripravenosť na použitie. Deň Hirošimy je viac než len pohľad na nukleárny priemysel, je to deň proti vojne a za mier. Jadrové zbrane boli vyrobené na to, aby sa použili vo vojne. V súčasnosti vlastnia rôzne atómové zbrane viaceré krajiny, čím sa riziko vzniku jadrovej vojny stalo oveľa väčším.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Atómový hríb nad Hirošimou Foto: TASR/APV ten deň v roku 1945 americké letectvo zhodilo jadrovú bombu na japonské mesto Hirošima. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, letectvo USA bombardovalo jadrovou náložou aj mesto Nagasaki. Ten dátum si svet pripomína ako Deň Nagasaki.
Rok 2010 sa v spojitosti s útokmi na japonské mestá viaže s pamätnou udalosťou - úmrtím jediného človeka, ktorý prežil zhodenie jadrových bômb na obe mestá. Cutomu Jamaguči vo veku 94 rokov zomrel 4. januára 2010 na rakovinu žalúdka v Nagasaki. Japonsko v ňom "prišlo o jedného z najdôležitejších svedkov tých čias". Na hrozby jadrových zbraní v roku 2006 upozornil aj na pôde OSN.
Spojené štáty sa v osobe svojho veľvyslanca v Japonsku Johna Roosa v roku 2010 prvýkrát zúčastnili na spomienkovej akcii na obete prvého útoku s jadrovými bombami zo 6. augusta 1945 v Hirošime.
Hirošima 6. augusta 1945 Foto: TASR/APPo skončení druhej svetovej vojny v Európe sa americká i britská vláda sústredili na vojenskú situáciu na Ďalekom východe a v Tichomorí. Chceli poraziť Japonsko ešte pred vstupom vtedajšieho ZSSR do vojny proti nemu, aby si tak zabezpečili rozhodujúci vplyv v oblasti. Na dosiahnutie tohto vojensko-strategického a politického cieľa si zvolili atómovú bombu.
Už v priebehu druhej svetovej vojny sa podarilo v USA realizovať nákladný, tzv. manhattanský projekt, ktorého cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Prvý pokus s atómovou bombou uskutočnili Američania pri Almogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945, deň pred začiatkom Postupimskej konferencie.
Pre americké vládnuce kruhy bola atómová bomba hlavnou zbraňou ich politického nátlaku v úsilí o svetovládu. Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman príkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá - Hirošimu a neskôr 9. augusta 1945 na Nagasaki.
 Foto: TASR/APDňa 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času nad Hirošimou - prístavným mestom na ostrove Honšú - americké bombardovacie lietadlo B-29 "Enola Gay" zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov padák s jadrovou náložou.
Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby "Little Boy", zloženej z uránu U-235 s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20.000 ton TNT.
Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu. Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Pri útoku zahynulo 70.000-80.000 ľudí a vyše 100.000 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce osôb a postihnutou ostala ďalšia generácia.
Nagasaki Foto: TASR/APJaponsko niekoľko dní po zhodení atómových bômb kapitulovalo. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii.
Na mieste epicentra výbuchu, na Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní. V septembri 1956 bola otvorená nemocnica pre obete bombardovania vo štvrti Sendamati. V auguste 1964 Svetová rada mieru udelila Hirošime ako prvému mestu na svete zlatú medailu Joliota Curieho.
 Na snímke japonská žena sa modlí pred pamätníkom v mierovom parku ležiacom neďaleko epicentra výbuchu v Nagasaki v piatok 9. augusta 2013. Foto: TASR/AP PhotoV deň zvrhnutia bomby sa v Japonsku i na celom svete konajú protesty odporcov nukleárneho zbrojenia.
Portál hiroshimacommittee.com pri príležitosti 68. výročia zhodenia jadrových bômb na mestá Hirošima a Nagasaki, ktoré si svet pripomenul 6. a 9. augusta 2013, upozornil na skutočnosť, že svet síce venuje veľkú pozornosť Iránu a Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR) za ich jadrový program. Zároveň však svet a najmä Austrália ignoruje rozsiahly arzenál USA, jeho súčasnú sofistikáciu či na jeho pripravenosť na použitie. Deň Hirošimy je viac než len pohľad na nukleárny priemysel, je to deň proti vojne a za mier. Jadrové zbrane boli vyrobené na to, aby sa použili vo vojne. V súčasnosti vlastnia rôzne atómové zbrane viaceré krajiny, čím sa riziko vzniku jadrovej vojny stalo oveľa väčším.
Zdroje: www.hiroshimacommittee.org; www.eyewitnesstohistory.com; www.history.com; www.calend.ru
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
