Uznesenie Európskeho parlamentu je dôkazom o kríze v inštitúciách EÚ, nie však na Slovensku
Uznesenie Európskeho parlamentu kritizujúce návrh novely Trestného zákona je dôkazom o kríze právneho štátu, nie však na ...
17.1.2024 (SITA.sk) - Uznesenie Európskeho parlamentu kritizujúce návrh novely Trestného zákona je dôkazom o kríze právneho štátu, nie však na Slovensku, ale v niektorých inštitúciách Európskej únie.
Ministerstvo spravodlivosti SR to konštatuje v reakcii na stredajšie prijatie uznesenia o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát.
Podľa rezortu spravodlivosti je uznesenie dôkazom neprofesionálneho prístupu poslancov Európskeho parlamentu a dôkazom politického lobingu slovenskej opozície a niektorých slovenských europoslancov podkopávajúceho legitímne záujmy občanov Slovenska.
Ministerstvo uviedlo, že Slovenská republika začala komunikovať o plánovaných zmenách v oblasti trestného práva a ich konzultácii s predstaviteľmi Európskej komisie už na samite EÚ v októbri 2023.
Tvrdí tiež, že zástupcovia rezortu majú za sebou niekoľko stretnutí so zástupcami Európskej komisie, na ktorých slovenská strana poskytla informácie o plánovaných zmenách v oblasti trestného práva, ako aj o dôvodoch potreby ich skorého schválenia.
„Ak by mali poslanci Európskeho parlamentu záujem o odbornú diskusiu, prijali by ponuku ministerstva spravodlivosti adresovanú 7. decembra 2023 predsedníčke monitorovacej skupiny pre demokraciu, právny štát a základné práva (DRFMG), Sophie in´t Veld, v ktorej ministerstvo ponúklo písomne zodpovedať akékoľvek otázky, ktoré by poslanci Európskeho parlamentu mohli mať vo vzťahu k predkladanej reforme trestného práva,“ skonštatoval rezort.
Legislatívny proces k zmenám trestnej politiky Slovenska však už podľa ministerstva dávno nespĺňa charakteristiky skráteného legislatívneho konania. Naopak, jeho fázy prekračujú zákonné požiadavky i legislatívne uzancie.
„Legislatívny proces je výlučnou suverénnou kompetenciou členských štátov Európskej únie, v ktorej inštitúcie Európskej únie, vrátane Európskeho parlamentu, nemajú žiadnu pôsobnosť,“ zdôraznil rezort v stanovisku.
Obavy o schopnosť Slovenska bojovať proti korupcii v stredu vyjadrili členovia Európskeho parlamentu (EP) v uznesení 496 hlasmi. Proti prijatiu uznesenia bolo 70 europoslancov a 64 členov EP sa hlasovania zdržalo. Dôvodom znepokojenia je spomínaná novela slovenského Trestného zákona.
Zdroj: SITA.sk - Uznesenie Európskeho parlamentu je dôkazom o kríze v inštitúciách EÚ, nie však na Slovensku © SITA Všetky práva vyhradené.
Neprofesionálny prístup poslancov
Ministerstvo spravodlivosti SR to konštatuje v reakcii na stredajšie prijatie uznesenia o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát.
Podľa rezortu spravodlivosti je uznesenie dôkazom neprofesionálneho prístupu poslancov Európskeho parlamentu a dôkazom politického lobingu slovenskej opozície a niektorých slovenských europoslancov podkopávajúceho legitímne záujmy občanov Slovenska.
Ministerstvo uviedlo, že Slovenská republika začala komunikovať o plánovaných zmenách v oblasti trestného práva a ich konzultácii s predstaviteľmi Európskej komisie už na samite EÚ v októbri 2023.
Stretnutia so zástupcami Európskej komisie
Tvrdí tiež, že zástupcovia rezortu majú za sebou niekoľko stretnutí so zástupcami Európskej komisie, na ktorých slovenská strana poskytla informácie o plánovaných zmenách v oblasti trestného práva, ako aj o dôvodoch potreby ich skorého schválenia.
„Ak by mali poslanci Európskeho parlamentu záujem o odbornú diskusiu, prijali by ponuku ministerstva spravodlivosti adresovanú 7. decembra 2023 predsedníčke monitorovacej skupiny pre demokraciu, právny štát a základné práva (DRFMG), Sophie in´t Veld, v ktorej ministerstvo ponúklo písomne zodpovedať akékoľvek otázky, ktoré by poslanci Európskeho parlamentu mohli mať vo vzťahu k predkladanej reforme trestného práva,“ skonštatoval rezort.
Legislatívny proces
Legislatívny proces k zmenám trestnej politiky Slovenska však už podľa ministerstva dávno nespĺňa charakteristiky skráteného legislatívneho konania. Naopak, jeho fázy prekračujú zákonné požiadavky i legislatívne uzancie.
„Legislatívny proces je výlučnou suverénnou kompetenciou členských štátov Európskej únie, v ktorej inštitúcie Európskej únie, vrátane Európskeho parlamentu, nemajú žiadnu pôsobnosť,“ zdôraznil rezort v stanovisku.
Obavy o schopnosť Slovenska bojovať proti korupcii v stredu vyjadrili členovia Európskeho parlamentu (EP) v uznesení 496 hlasmi. Proti prijatiu uznesenia bolo 70 europoslancov a 64 členov EP sa hlasovania zdržalo. Dôvodom znepokojenia je spomínaná novela slovenského Trestného zákona.
Zdroj: SITA.sk - Uznesenie Európskeho parlamentu je dôkazom o kríze v inštitúciách EÚ, nie však na Slovensku © SITA Všetky práva vyhradené.
Prečítajte si tiež
- SGF a UMB podpísali memorandum o výstavbe Národného gymnastického centra v Banskej Bystrici
- Demonštranti v Teheráne podpálili obrovský plagát s Trumpom a jeho spojencami
- Arménsko plánuje do roku 2028 požiadať o vstup do EÚ, ďalej sa vzďaľuje Moskve
- Pokračovanie biznisu v Rusku sa nevypláca. Kremeľ zoštátnil aktíva spoločnosti Japan Tobacco International
- Takmer 5 000 vojakov z 12 krajín bude v Poľsku nacvičovať nasadenie síl po skončení vojny