V nedeľu padali rekordy, Martin na bielom koni neprišiel

BRATISLAVA 12. novembra (WEBNOVINY) - Vzostup teploty vzduchu vyvrcholil v nedeľu 11. novembra na Martina, keď teplota vystúpila najvyššie v Dolnom Hričove, kde namerali 17,2 stupňa Celzia.


Ako ďalej agentúru SITA informoval hovorca Slovenského hydrometeorologického súdu (SHMÚ) Ivan Garčár, vzostup teploty vzduchu bol zreteľný v priebehu celého predchádzajúceho týždňa.

"Najteplejšie však nebolo v tradičných teplých oblastiach na juhozápade krajiny, ale v regiónoch v severnej polovici severozápadného a stredného Slovenska," uviedol klimatológ SHMÚ Pavel Faško s tým, že to spôsobili föhnove efekty, ktoré pri juhovýchodnom až južnom prúdení vzduchu podmieňovali v kotlinách a v údoliach výrazný nárast teploty vzduchu.


Sú za tým föhnove efekty

Föhnove efekty podľa Faška tvorí prechod vzduchu cez hrebene pohorí, ktorý na náveternej strane stúpa, vytvára sa oblačnosť a jeho teplota s nadmorskou výškou pred horskou prekážkou klesá o menej ako jeden stupeň Celzia na 100 výškových metrov.

Pri prepadávaní na opačnú stranu pohoria pri zostupnom pohybe stráca vlhkosť a pri klesajúcej nadmorskej výške sa otepľuje približne o jeden stupeň Celzia na každých 100 výškových metrov.

Okrem vysokej teploty v Dolnom Hričove, kde meteorológovia namerali najvyššiu dennú teplotu 17,2 stupňa Celzia, v Liesku namerali 17,1 stupňa Celzia, v Beluši 16,1 stupňa Celzia, v Čadci 15,8 stupňa Celzia a v Oravskej Lesnej vystúpila najvyššia denná teplota na 15,5 stupňa Celzia.

V Dolnom Hričove bol podľa Garčára týmto vyrovnaný rekord maximálnej dennej teploty vzduchu pre 11. november z roku 1976 a v Liesku a Oravskej Lesnej boli namerané hodnoty rekordné, pričom v Oravskej Lesnej bol prekonaný 62 rokov starý rekord - 14,5 stupňa Celzia z roku 1951.


Najchladnejšie bolo v Modre

"Ak neberieme do úvahy vysokohorské polohy, tak v nedeľu bolo najchladnejšie v Modre - Piesku, kde maximálna denná teplota dosiahla 7,4 stupňa Celzia," poznamenal hovorca SHMÚ. Táto meteorologická stanica je situovaná na juhovýchodnom svahu Malých Karpát a tieto svahy boli pri takomto prúdení vzduchu naopak náveternými.

"Tvorila sa tam oblačnosť, nesvietilo slnko a výsledkom bola približne o 10 stupňov Celzia nižšia teplota vzduchu ako v kotlinách na severozápade a severe Slovenska," uzavrel pre agentúru SITA hovorca Slovenského hydrometeorologického ústavu Ivan Garčár.