![]() |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
Streda 12.11.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
Meniny má Svätopluk
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
|
|
|
|
|
|
|
|
23. februára 2016
V Petržalke a Vrakuni uviedli do prevádzky zrekonštruované čistiarne
Na snímke pohľad na zmodernizovanú čistiareň odpadových vôd.
Zdieľať
Na snímke pohľad na zmodernizovanú čistiareň odpadových vôd. Foto: TASR – Štefan Puškáš"Čistiareň pred modernizáciou nespĺňala všetky európske pravidlá, hlavne čo sa týka vypúšťania tzv. nutrientov, teda dusíka a fosforu," uviedol dnes na brífingu štátny tajomník ministerstva životného prostredia Vojtech Ferencz. Podľa jeho slov v čistiarni chýbalo technologické vybavenie, ktoré by nebezpečné látky zachytávalo vo väčšej miere.
Počas rekonštrukcie, ktorá sa začala koncom roka 2013 a skončila koncom roka 2015, sa tak zmodernizovali vodné linky a nainštalovala sa technológia na odstraňovanie nutrientov. "Dnes je voda, ktorá sa bude dostávať do Dunaja a Malého Dunaja, skutočne čistá, zbavená všetkých škodlivín a čistiareň už pravidlá spĺňa," dodal Ferencz.
"Znamená to zlepšenie stavu vôd, ktoré okolo nás tečú a ktoré nám dávajú príležitosť, aby sme z nich potom čerpali pitnú vodu," doplnil šéf Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Zsolt Lukáč. Podľa neho bol stav čističiek aj pred rekonštrukciou z hľadiska súčasnej doby vyhovujúci, avšak nebol prispôsobený na ďalšie roky. "Keďže sa pripravuje sprísnenie hygienických noriem," spresnil.
Čistiareň v Petržalke je podľa Lukáča dimenzovaná na 200.000 obyvateľov, tá vo Vrakuni na 650.000. "Je tam vytvorená rezerva, práve s ohľadom na to, že čistiarne sú naddimenzované na obdobie 30 rokov, čo by malo z hľadiska objemu na toto obdobie stačiť," podotkol Lukáč.
Čistiarne majú byť tiež po modernizácii schopné vyrovnať sa s vyšším hydraulickým zaťažením v určitých ročných obdobiach a produkovať i menej nepríjemne zapáchajúcich aerosolov ako doteraz.
Celkové investičné náklady na projekt sa vyšplhali na 29 miliónov eur, ktoré zaplatili z Kohézneho fondu EÚ, štátneho rozpočtu a rozpočtu bratislavských vodární. "Investícia by nemala mať za následok zvýšenie vodného a stočného," uistil Lukáč.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
